Slovenskí diváci zaplavili Bordeaux. Prišlo ich sedem tisíc

Slovenských fanúšikov bolo stále počuť, prejavovali sa tradičným skandovaním „my sme tu doma“ a „kto neskáče, nie je Slovák“. Lenže Walesanov bolo ešte viac a ich hlasivky silnejšie.

Slováci sa napriek trojnásobnej presile súpera nevzdávali a vytrvalo povzbudzovali svoje mužstvo. Do mesta vína ich zavítalo bezmála sedem tisíc, Walesanov dvadsať tisíc. Už niekoľko dní bolo oba tábory cítiť v uliciach mesta. A hoci sa stretávali na rovnakých miestach, vo fanzónach, na námestiach i puboch, vládla medzi nimi priateľská atmosféra a k nijakým výtržnostiam nedochádzalo.

„Sme bývalí futbalisti, partia z Bratislavy, prišli sme si to sem užiť a zdolať Walesanov,“ vravel s úsmevom Vladimír Novák krátko pred stretnutím. Jeho skupina bola v Bordeaux už dva dni pred stretnutím.

„Lístky sme si kúpili oficiálne cez UEFA, stáli po 55 euro, hneď v prvej etape nás vyžrebovali, takže už od začiatku roka sme vedeli, že sa môžeme chystať,“ vysvetľoval. „Cestu sme mali trošku komplikovanejšiu, pretože sme leteli do Toulouse a odtiaľ sme cestovali dve hodiny vlakom.“

Fanúšikovia očakávali výhru Slovenska. „Bude to 3:1,“ vravel Dalibor Kráľ. „Gól strelí Ďurica, potom Hamšík a tretí asi Ďuriš,“ prognózoval. Jeho kamarát bol opatrnejší. „Bude nám možno stačiť aj remíza. Deň pred stretnutím sme sedeli na pive s Walesanmi a tam sme sa na tom dokonca zhodli,“ skočil mu do reči Vladimír Novák.

Boli však pripravení aj na to, že im tip nevyjde. „Nebudeme z toho robiť tragédiu. Máme ešte dva zápasy, jediné, čo nás mrzí, že my už pri tom asi nebudeme, lebo sa vraciame domov. Budeme držať palce našim doma pred obrazovkami,“ dodali.

Po stretnutí priaznivci zatlieskali mužstvu, ocenili jeho bojovnosť, ale malý smútok z prehry neskrývali. „Verili sme už, že to bude aspoň remíza. Škoda, ale neboli sme slabší. Teraz ideme do Lille a veríme, že sa dočkáme prvých bodov na tomto turnaji,“ zdôrazňoval Ivan Marko z Košíc. Po zápase už Slovákov v nočných uliciach mesta nebolo príliš vidieť. Väčšina sa vydala na cestu domov alebo do dejiska ďalšieho stretnutia.

Za to Walesania oslavovali historický triumf. Velebili Garetha Bala, Aarona Ramseyho a ďalších hráčov. Vyspevovali svoje pesničky a zapíjali triumf najmä litrami piva. Zostával síce po nich poriadny neporiadok, ale všetko bolo aj v noci po zápase v norme.

„Je to môj najkrajší deň, fantastické víťazstvo nad silným súperom. Už sme trnuli, že to nevyjde, ale nakoniec sme boli o niečo lepší a zaslúžene sme vyhrali,“ tešil sa Paul, ktorý pochádza z Wrexhamu.

Walesania sa už začali chystať na ďalší súboj, ktorý bude pre nich mimoriadne prestížny. Čaká ich Anglicko a pricestuje ich naň z ostrovov ešte viac.

Tréner Ján Kozák a aj všetci jeho hráči nešetrili slovami chvály na svojich fanúšikov, ďakovali im za veľkú podporu. Hoci ich prišlo na slovenské pomery do Bordeaux priam neuveriteľné množstvo, v zápase s Ruskom v Lille ich bude podľa informácii o predaných vstupenkách viac.

Číslo by sa malo vyšplhať nad sedem tisíc. Rekord by mal padnúť v záverečnom súboji skupiny s Anglickom v St. Étienne, kde sa chystá vyše osem tisíc slovenských priaznivcov.