Herec Bárta: Budem odbiehať z javiska a sledovať futbal

, 11.06.2016 08:00
Alexander Bárta
Alexander Bárta. Autor: ,

Uznáva anglickú ligu, kvôli ktorej zmenil televíznu spoločnosť, miluje Arsenal, ktorého zostavu sype z rukáva, teší sa na majstrovstvá Európy, z ktorých chce vidieť čo najviac zápasov. Člen činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, herec Alexander Bárta (40) dokáže o futbale nadšene debatovať celé hodiny.

Čo vás vo futbale v poslednom období najviac zaujalo?
To, čo dosiahol v anglickej lige Leicester. Tréner Ranieri má v sebe niečo výnimočné. Minimálne nekaždodennú schopnosť motivovať hráčov. A je aj prezieravý, lebo keď nastupoval do Leicestru, dal si do zmluvy, že ak získa titul, dostane k platu ďalších päť miliónov libier. To by mu podpísal každý, lebo to vyznievalo ako absolútna sci-fi. Titul Leicestru, to je rozprávkový príbeh, ktorý sa mohol stať podľa mňa iba v najvyššej anglickej súťaži, nikde inde na svete. Ale ja mám na Ranieriho i jeho hráčov aj ťažké srdce.

Prečo?
Leicester vyfúkol prvé miesto Arsenalu, čo je môj klub, musel som sa zmieriť s tým, že skončil až za ním. Malým zadosťučinením je pre mňa fakt, ža Arsenal bol jediný, ktorý dva razy zdolal senzačného majstra Anglicka. Ale napokon za ním zaostal o desať bodov. Musím uznať, že Leicester vyhral ligu zaslúžene a v závere som mu titul prial.

Je ťažké byť fanúšikom Arsenalu?
Asi narážate na to, že mu v uplynulých sezónach chýbajú top úspechy. V roku 2004 získal titul anglického majstra bez jedinej prehry a odvtedy patrí síce k špičke, ale vždy ho niekto preskočí. Fanúšik je dobrý vtedy, ak stojí pri svojom mužstve, aj keď sa mu niečo nevydarí. To je môj prípad. Ja som si zamiloval Arsenal ešte v čase, keď v ňom hrávala taká skvelá generácia hráčov ako Henry, Ljungberg a môj obľúbený hráč Bergkamp…

Koho zo súčasných futbalistov uznávate? Ste v tábore Messiho či Ronalda?
Ja som arsenalista… Mám v divadle kamarátov, dramaturga Daniela Majlinga a hereckého kolegu Milana Ondríka a oni sú ultrafanúšikovia Barcelony. To znamená, že práve Ronaldo nepatrí medzi ich obľúbencov. Je to však určite výborný hráč, presadil sa v Manchestri a potom aj v Reale, v oboch strieľal množstvo gólov, to nie je náhoda. Má veľké ego, to je vidno, ale nie je lajdák, futbal hrať vie. A má možno smolu, že hrá v v Messiho ére, ten má ešte niečo navyše v porovnaní so všetkým ďalšími hviezdami.

Sledujete aj španielsku ligu?
Samozrejme, ale priznám sa, tá ma až tak nebaví. Až na malé výnimky je tam skoro všetko predvídateľné. Netvrdím, že sa na tom dá zarobiť majland, lebo viem, ako dopadne zápas. Všetko sa točí najmä okolo Barcelony, Realu prípadne Atlética. Občas vyskočí niekto ďalší, zamieša karty. Mne sa na anglickej lige páči, že je vyrovnaná a o miestenku do Ligy majstrov môže súperiť desať mužstiev. Watford či Norwich nastúpia proti najväčším favoritom a nič nie je vopred jasné.

Aj preto čaká Arsenal tak dlho na ďalší titul?
To neviem. Ale možno je to tým, že práve v útoku nemá takých hráčov, o ktorých sa vraví, že sú rozdieloví. Útok Henry – Bergkamp bol nezastaviteľný, takých hráčov nie je ľahké nahradiť. Má teraz napríklad Francúza Girouda, páči sa mi, rád sa na neho pozerám. Ale čítal som rozhovor s trénerom Wengerom, ktorý mu trochu vyčítal, že je veľmi predvídateľný, že ho súper ľahšie ubráni. Nie je to ten typ ako Messi či Ibrahimovič. Veľmi ma potešil príchod Alexisa Sáncheza na Emirates Stadium, mám pocit, že v Barcelone nebol docenený.

Ako sa stalo, že ste si obľúbili práve Arsenal?
Tento vzťah si budujem už veľmi dlho a väzba je silnejšia ako jeden neúspech. To ma nemôže odradiť. Najskôr som fandil Holanďanom v ére Van Bastena či Gullita. Objavil sa medzi nimi mladík Dennis Bergkamp, ktorého som už spomenul. Toho som obdivoval, bol to skvelý kanonier, ktorého potenciál bol ešte väčší ako to, čo dosiahol.

Tento Holanďan vás priviedol aj do Arsenalu?
Dá sa to tak povedať. A ešte kamarát, ktorý bol fanúšikom kanonierov. Začal som si viac všímať tento klub. Mám pocit, že toto mužstvo si stále udržiava svoju tvár. Klub je verný dlhodobo jednému trénerovi, ani relatívny neúspech nič na tom nezmení, to mi je sympatické. Je evidentné, že sa v ňom dlhodobo dobre pracuje, aj s mládežou. Samozrejme, ak mužstvo prehrá, som sklamaný, zanadávam si. Ale nikdy ho nezatracujem, teším sa na každý zápas. A je mi jedno, s kým hrá. Či s posledným tímom alebo s Manchestrom.

Sledujete jeho zápasy v televízii?
Aj kvôli tomu som zmenil televíznu spoločnosť, teraz mám Digi, ktorá má práva na anglicku ligu, sledujem všetky prenosy, nielen zápasy Arsenalu. Televíziu mám najmä kvôli športovým prenosom a špeciálne futbalu, inak ju pozerám len výnimočne. Dva razy som bol na zápase Arsenalu aj na jeho krásnom štadióne v Londýne. Bol to zážitok, ale má to háčik.

Aký?
Bol som tam najprv pred dvoma rokmi na lige so Swanseou, domáci prehrali 0:2, takže som nepočul, ako si štadión zakričí gól. Vybral som sa teda do Londýna aj v uplynulej sezóne na zápas Ligy majstrov s Barcelonou, opäť to bolo 0:2 a opäť som nepočul zaburácať hľadisko po góle. Dúfam, že neprinášam Arsenalu smolu. Chcem to skúsiť aj do tretice a verím, že sa konečne dočkám výhry.

Alexander Bárta.
Alexander Bárta. Autor: SITA, Ján Slovák

Vy ste tiež hrávali futbal?
Vyrastal som v Košiciach, ako chalan som futbal hrával, ale nie súťažne. Mojím športom bolo vodné pólo, trénoval som ho štyri roky ako pubertiak. Ale môj športový záber bol veľmi široký. K futbalu ma priviedol môj dedo, ktorý veľa o ňom vedel. Odmalička mi o ňom rozprával. Všetko sa začalo, keď som mal desať rokov a bežali majstrovstvá sveta 1986 s Maradonovou legendárnou rukou, tie som už detailne a s vášňou sledoval. Ale to platilo aj o hokeji, tenise, hltal som všetko, kupoval si športové časopisy. Teraz sledujem zápasy aj preto, že si chodím zatipovať zo zábavy nejaké stretnutia.

Aj niečo vyhráte?
Neviem, veľmi to nepočítam, aby som nebol sklamaný. Nevkladám veľké peniaze, nie som hazardér. Ale na MS pred dvoma rokmi sa mi darilo, vyhral som 2500 eur, zaplatil som si z toho dovolenku. Sem-tam niečo vyhrám, ale potom zasa stratím. Zatipoval som si aj na nejaké zápasy na Eure.

To sa práve začína. V anglickej nominácii je jediný hráč Arsenalu Wilshere. Nie ste sklamaný, že ich nie je viac?
To sa mi ťažko posudzuje. Ale Wilshere je šikovný, rýchly hráč. Arsenal síce tiež kupuje futbalistov, má dosť legionárov, ale má aj vynikajúcu mládežnícku základňu, z nej práve vyšiel aj Wilshere. Myslím si, že Angličania majú dobré mužstvo. Síce mladé, došlo v ňom ku generačnej výmene, ale majú zopár zaujímavých typov, napríklad Vardyho, Sturridgeho i ďalších. Angličania postúpia zo skupiny a očakávam, že dosiahnu dobrý výsledok.

V skupine nastúpia aj proti Slovákom. Ako vidíte ich šance?
Slovenskú ligu príliš nesledujem, zdá sa mi zvláštne, že v nej nehrajú Košice, Prešov, Nitra, Banská Bystrica, ale mnohé malé mestečká. Reprezentácia je o niečom inom, myslím si, že máme dobré mužstvo a mohlo by niečo dokázať aj na majstrovstvách Európy. Postúpime zo skupiny a všetko ostatné je otvorené. To je reálne. Riziko vidím v tom, že ak by sa zranil Marek Hamšík, budeme mať problémy. Máme síce mladého Dudu či Hrošovského, ale tým ešte na takomto podujatí chýbajú skúsenosti. Ale majú zaujímavý potenciál.

Už zajtra čaká Slovákov Wales…
To je veľmi dôležitý zápas, lebo mnohé sa bude odvíjať od toho, ako vstúpime do turnaja. Wales by sme mohli zdolať, ale určite by som ho nepodcenil. Nielenže má Bala, ktorý dokáže rozhodnúť zápas. V tíme sú všetko hráči, ktorí pôsobia v anglickej lige. V skupine sú aj Rusi, ktorí nie sú slabí, vedia prekvapiť. Angličania? No comment! Ťažká skupina.

Budete sledovať zápasy?
Teším sa na ne. Náš s Walesom sa začne o 18.00, takže uvidím len prvý polčas, potom mám predstavenie. Budem odbiehať z javiska a sledovať ho, keď nebudem práve v akcii. V júli som na dovolenke, takže záverečnú časť budem sledovať tam.

Pred niekoľkými dňami ste úspešne zvládli premiéru novej hry zo súčasnosti Strach. S tým by asi nemali slovenskí futbalisti nastupovať na svoj prvý zápas na ME… <Ak>Nová hra, ktorú sme naskúšali, je napísaná o strachu ako o všeobecnom pocite, o strachu z niečoho, čo nás obklopuje. Ten by naši futbalisti naozaj nemali mať, maximálne rešpekt zo súpera. Samozrejme, je iné, keď hráte v Žiline ligu pred tisíckou divákov a iné pred 30-tisícovou kulisou na šampionáte. To sa môžu človeku roztriasť kolená. Naši hráči majú však už dosť skúseností a veľa vážnych zápasov za sebou, aby tento pocit zvládli a ukázali, čo v nich je.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ME 2016 vo futbale #Alexander Bárta
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku