Lebo výkonnostne to tak na trávniku Štadióna Ernsta Happela vyzeralo počas väčšiny stretnutia. Na jednej strane oduševnený ľahučký výkon Španielska, na druhej útrpný výraz neschopnosti nemeckých hráčov. Víťazný gól Fernanda Torresa z 33. min bol len nepatrným zlomkom toho, čo Španieli vyprodukovali vo svojej krásnom ofenzívnom predstavení.
„Získali sme titul nie hocijakým, ale podmaňujúcim spôsobom. Tento španielsky tím už neuhne pred ničím a má na to, aby v budúcnosti pridal ďalšie tituly z európskej aj svetovej scény. Chce to len pokračovať v nastúpenom trende,“ vzdal hold svojmu mužstvu odchádzajúci tréner Luis Aragonés.
Už takmer sedemdesiatnik je za Pyrenejami novým národným hrdinom. Po 44 rokoch prinavrátil hrdému futbalovému národu titul európskeho šampióna. Španieli veria, že sa definitívne zbavili nálepky večného favorita, ktorý nikdy nič veľké nevyhrá. „Máme hráčov, ktorí sú loptovými virtuózmi a zároveň vedia poslať milimetrovú prihrávku. Od posledného svetového šampionátu v Nemecku výkonnostne dozreli a vytvorili mužstvo, ktoré je schopné vyhrávať veľké zápasy a tituly,“ tvrdil Aragonés, ktorý by mal po ME 2008 zasadnúť na lavičku tureckého Fenerbahce Istanbul. Na poste šéfa realizačného tímu reprezentácie Španielska by ho mal nahradiť Vicente del Bosque.
Keď v roku 1964 triumfovali Španieli vo finále vtedajšieho šampionátu na domácej pôde v Madride nad výberom Sovietskeho zväzu (2:1), bol vtedy 25-ročný Aragonés takmer pri tom. „V kvalifikácii som hrával, ale potom vo finále som už nenastúpil a nebol som ani striedajúcim hráčom. Cítil som však, že som súčasťou tímu, rovnako ako futbalisti, ktorí počas finále sedeli na našej lavičke. Tá spolupatričnosť v našom súčasnom tíme bola mimoriadne dôležitá. Bez nej by sa nevytvorila partia a možno by nebol ani titul,“ podotkol „dedko“ Aragonés.
Španieli sa počas ME v Rakúsku a Švajčiarsku prezentovali futbalom s ľahkým útočným poňatím, ale aj kvalitnou defenzívou. V šiestich zápasoch sa päťkrát tešili z víťazstva v riadnom hracom čase, nastrieľali 12 gólov a iba Taliani ich vo štvrťfinále prinútili k záverečnému jedenástkovému rozstrelu (zvíťazili 4:2). V ňom potvrdil svoje kvality brankár Iker Casillas, ktorý počas celého šampionátu dostal len dva góly z hry. Prvý od Rusa Pavľučenka už za rozhodného stavu (4:1) v úvodnom vystúpení na ME a druhý od najdrahšieho futbalistu sveta Švéda Ibrahimoviča. Tretí gól inkasoval náhradný brankár Reina v poslednom zápase základnej skupiny od Grékov (2:1) v súboji, kde Aragonés postavil rezervný tím.
Španieli hrali futbal efektný, ale aj efektívny. Bolo v ňom veľa krásy a vášne pre fanúšikov, ale v prípade potreby aj dávka taktiky naordinovaná skúseným trénerom. Mali silných, aj keď nie bezchybných stopérov Puyola a Marchenu, ich krajní obrancovia, najmä Sergio Ramos plnili často aj úlohu nebezpečných krídelníkov. V strede poľa bol nenahraditeľným hráčom defenzívny štít, pôvodom Brazílčan Marcos Senna. Súhra ofenzívneho tria pred ním Andrés Iniesta, Xavi Hernández, David Silva bola imponujúca. Vpredu sa potom v hlavných úlohách a gólových výpadoch striedali svetové individuality David Villa a Fernando Torres, resp. úspešne vypomáhal Daniel Güiza. Zabudnúť netreba na zrejme najlepšieho striedajúceho hráča šampionátu Cesca Fabregasa. Jeho gólové prihrávky, ale aj prehľad v hre upokojovali mužstvo v najdôležitejších momentoch.
„Dosiahli sme úspech, ktorý sme si zaslúžili. Prežívam splnenie krásneho sna. Najpozitívnejšie je však to, že máme mladé a stále vývojaschopné mužstvo, ktoré môže o dva roky pomýšľať aj na svetový titul,“ skonštatoval aj za svojich spoluhráčov iba 21-ročný Fabregas.
