Fergusonovi žolíci
Finále 1999, Manchester United – Bayern Mníchov 2:1: Keď poslal Mario Basler nemecký veľkoklub už v 6. minúte do vedenia, zdalo sa, že barcelonský Nou Camp uvidí atraktívnu prestrelku. Lenže rovnaký stav platil aj v nadstavenom čase.
Vtedy už desaťtisíce fanúšikov Bayernu v stotisícovom hľadisku oslavovali. Predčasne. Najprv vyrovnal Teddy Sheringham, o necelé dve minúty po ňom zariadil najväčší obrat v dejinách United Ole Gunnar Solskjaer.
Oboch strelcov vytiahol legendárny Alex Ferguson v záverečnej polhodine z lavičky náhradníkov.
Rozprávková šesťminútovka
Finále 2005, FC Liverpool – AC Miláno 3:3 pp (3:2 na 11 m): Nočná mora sa zmenila v priebehu šiestich minút na tureckú rozprávku.
Po prvom polčase odchádzali hráči Liverpoolu do šatní ako zbití psi. Prehrávali 0:3, niektorí z ich fanúšikov už vtedy v hľadisku nariekali.
Stačila však šesťminútovka (medzi 54. – 60.) a v Istanbule sa rozoznel silný anglický chorál. Po góloch Stevena Gerrarda, Vladimíra Šmicera a Xabiho Alonsa bolo vyrovnané.
Keď potom v jedenástkovom rozstrele predviedol brankár Jerzy Dudek nezabudnuteľný tanec, tešili sa zverenci Rafaela Benitéza zo zisku trofeje.
Ancelottiho zlý sen
Štvrťfinále 2004, Deportivo La Coruňa – AC Miláno 1:4 a 4:0: "Úprimne? Nikdy by som si nepomyslel, že sa niečo podobné môže stať.
Toto musí byť zlý sen," krútil neveriacky hlavou Carlo Ancelotti. Jeho zverenci už vtedy bezmocne sedeli v šatni. Práve sa stali smutnými hrdinami jedného z najväčších obratov v dejinách Ligy majstrov.
Do Španielska síce cestovali s trojgólovým náskokom a v pozícii jednoznačného favorita, no už po prvom polčase prehrávali 0:3 a so súťažou sa lúčili. Poistku pre Deportivo pridal štvrťhodinu pred koncom Fran Gónzaléz.
Odraz Chelsea k titulu
Osemfinále 2012, Chelsea Londýn – Neapol 1:3 a 4:1 pp: Pozor, ešte nie sme vo štvrťfinále, vravel po domácom víťazstve 3:1 Walter Mazzarri.
Neapolský tréner akoby tušil, čo sa bude na Stamford Bridge diať. Frank Lampard premenil pätnásť minút pred koncom jedenástku. A zvýšil na 3:1. V predĺžení, v záverečnej minúte prvej časti, potom rozhodol Branislav Ivanovič.
Srb skóroval minútu predtým, ako z ihriska odišiel slovenský stredopoliar Marek Hamšík. Pre neho i Neapol to bola premiérová skúsenosť s hlavnou súťažou Ligy majstrov. Chelsea sa po prekonaní talianskej prekážky napokon tešila z titulu.
Morientesova odplata
Štvrťfinále 2004, AS Monaco – Real Madrid 2:4 a 3:1: Je to príbeh, ktorý napíše len život. Fernando Morientes si na seba obliekal dres Realu Madrid osem rokov.
V sezóne 2003/2004 sa však stal pre kráľovský veľkoklub nepotrebný a putoval na hosťovanie do Monaka. Osud to zariadil tak, že sa obaja súperi stretli vo štvrťfinále Ligy majstrov. Real najprv doma zvíťazil 4:2 a zdalo sa, že do Francúzska si pôjde po postup.
Prišla však senzácia. AS v odvete vyhralo 3:1. Veľký podiel na postupe mal práve Morientes – v oboch zápasoch zaznamenal po góle, stal sa najlepším strelcom súťaže a dotiahol Monaco do neúspešného finále (s Portom 0:3).