Dvere do lukratívnej skupinovej fáze pred domácou odvetou (streda 25. augusta, 20.45 h) tak na pôde súpera zverenci trénera nielen pootvorili, ale poriadne „rozkopli“.
V apríli minulého roku slovenská reprezentácia na rovnakom štadióne vyhrala nad Českom v kvalifikácii MS v JAR 2:1, jej fanúšikovia dominovali aj na tribúnach. Podobne to bolo aj v utorok večer, takmer dve tisícky Žilinčanov utvorilo ich miláčikom domáce prostredie. Tí v prvom polčase videli ešte na ich hre miernu nervozitu, v druhom dejstve ale už „šošoni“ koncertovali a zraneniami a suspendáciami rozglejenú „železnú“ Spartu dokonale zničili.
Z hľadiska postupovej situácie je dôležité, že Žilina neinkasovala. „Spokojný som, že sme neinkasovali gól. V prvom polčase sme boli nervózni a ustrašení, smerom hore zakríknutí. Ale dobre sme bránili. V druhom polčase sme už jasne dominovali, mali sme viac odvahy. Možno, hoci to už by bolo trochu drzé, sme ešte mohli využiť ešte jednu z viacerých šancí na strelenie ďalšieho gólu. Najmä tá, keď Ceesay prešiel stredom, bola tisícpercentná,“ hodnotil po zápase Pavel Hapal. Bývalý hráč Sparty po stretnutí ukázal veľký formát a sympaticky triezvo sa snažil zachovať profesionálny odstup: „Musíme zostať oboma nohami na zemi. Zachovať kľud a chladnú hlavu a dobre sa pripraviť na odvetu. Už aj v minulosti sa stalo, že mužstvá, ktoré vyhrali na ihrisku súpera, potom doma ťahali za kratší koniec. Nedopustím eufóriu, hráčov udržím na uzde, aby sme zopakovali takýto výkon aj v odvete.“
Žilina išla do zápasu s jasne vopred pripravenou taktikou dať gól, v pohárovej Európe mimoriadne dôležitý na ihriskách súperov. Spoliehala sa na gambijskú akvizíciu Momodoua Ceesaya, ktorý sa ukazuje byť skvelou kúpou: „Hrali sme na dvoch útočníkov, tam to bolo jasné, pretože sme chceli streliť gól a odviezť do odvety dobrý výsledok. Ceesay mal trochu viac defenzívnejšie úlohy, hral na Hohenedera, ale z druhej vlny bol senzačný,“ dodal Hapal, pre ktorého to bol jedno z najväčších víťazstiev v doterajšej trénerskej kariére. „Tým, že toto je Liga majstrov, je to pre mňa asi najväčšia výhra. Ale ja už som na Sparte raz vyhral 2:0 s Baníkom Ostrava,“ uzavrel kouč zeleno-žltých.
Domáci mali veľké problémy, chýbalo im až sedem hráčov základnej zostavy. Pred odvetou sa im navyše opäť rozpadol stred obrany, stopéri Tomáš Řepka a Erik Brabec videli žlté karty a pod Dubňom hrať nemôžu. Na trénerovi Jozefovi Chovancovi bolo vidieť známky frustrácie: „Nehrali sme v optimálnom zložení, ale nečakal som, že súperovi toľko dovolíme. To sa na tejto európskej úrovni nedá, urobiť takéto obrovské chyby a uspieť. My sme zápas nezvládli. Žilina je konsolidovaná, nemala také problémy ako my. Nám sa v tejto sezóne nepodarilo ešte hrať dva zápasy po sebe v rovnakej zostave. Teraz nám chýbalo sedem hráčov základnej zostavy, jednoznačne sme pykali pre chýbajúcich potrestaných a zranených hráčov. Kadlec nehral pre svalové zranenie, Kladrubský má zlomenú ruku,“ glosoval bývalý československý reprezentant a slovenský rodák, ktorý na otázku o postupových šanciach oboch tímov odpovedal diplomaticky: „Je to ťažké. V Žiline budeme mať čo odčiniť. Ale pôjdeme tam s tým, aby sme podali čo najlepší výkon, oveľa koncentrovanejší. A keď sa bude dariť, tak nikde nie je napísané, že nie je šanca. Aj keď tento výsledok je oveľa komfortnejší pre Žilinu.“
Chovanca mrzeli chyby, ktoré jeho zverenci vyprodukovali pri inkasovaných góloch: „Oba góly boli fatálne. Hráči zlyhali pri bránení štandardných situácií. Žilinčania nás bránili úplne inak, nedali nám vôbec priestor. Nestrieľali sme, potom ťažko čakať, že dáme góly. Vypracovanie si jednej stopercentnej šanci, keď Kweuke išiel v prvom polčase sám na bránu, je málo.“