„Prvý dojem nebol najlepší, pretože hoci ide o štvorhviezdičkový hotel, vybavenie kuchyne bolo slabé, chýbali aj niektoré základné veci,“ vysvetľuje 32-ročný Branislav Križan, ktorého si vybral do tímu tréner Vladimír Weiss. „Kuchyňa je stará a nie je v nej ani poriadny moderný sporák, aký sa bežne v Európe využíva. Chýbali napríklad aj úplne obyčajné veci, dosky na krájanie, sitko, varechy. Nožík si kuchári často kradnú z ruky.“
Križana to prekvapilo, predtým v Afrike nebol, ani nemal možnosť si preveriť podmienky na varenie. „Vedel som len to, že to bude náročnejšie. Je to však horšie, ako som čakal.“ Spokojný je však so surovinami. „Mali sme informáciu, že netreba so sebou nič nosiť, že tu dostaneme všetko. To sa v podstate potvrdilo. Zelenina je výborná, mäso tiež. Výber ovocia nie je príliš veľký, teraz tu je zima, preto je to zložitejšie.“
Zo Slovenska viezol do Pretórie málo surovín na varenie. „Nejakú horčicu, chren, pochutiny. Fidorky pre hráčov, väčšina ich má veľmi rada,“ dodáva Križan. Netrúfa si povedať, kto zo slovenských futbalistov je najväčší gurmán. „Všetci si radi zajedia. Nakladajú si na tanier aj dva-tri razy, točia sa pri bufete. Je to normálne, výdaj energie je veľký, musia ju dobýjať.“
Na obed je päť druhov jedla, na večeru tri, každý si môže vybrať. „V týchto podmienkach sa zázraky nedajú robiť. Pre mňa je dôležité, aby dostali dobré, chutné jedlo. Musia mať na stole mäso, radi jedia steaky, veľa zeleniny. A predovšetkým dobré omáčky, na ne si potrpia, chalani mi často hovoria, že keď chodia po svete, naše omáčky im chýbajú. Robím ich štyri druhy. Podlievajú si mäso, aby nebolo suché. Piekli sme už aj zákusky, ale bolo to dosť zložité, tak sme si ich objednali,“ pokračuje Bratislavčan.
Dodáva, že v hotelovej kuchyni pracujú štyria kuchári, po dvoch sa striedajú v službách. „Uživili by sa aj viacerí, lenže nemali by sme aj tak dosť priestoru a kuchynského vybavenia, naraz by toľkí nemohli robiť,“ uzavrel Branislav Križan.