Ako ste sa vôbec objavili odrazu pred talianskou bránkou? Tam ste vôbec nemali byť…
Počul som aj z lavičky hlasy, že kam sa tam hrabem. (smiech) Mal som ísť na ihrisko posilniť defenzívu. Videl som však pred talianskou bránkou voľný priestor, tak som to skúsil. Nabehol som tam, Erik mi výborne hodil loptu z autu. Dal som do toho momentu všetko, čo som vedel, prehodil brankára, vyšlo to. Bolo to úžasné, emotívne. Prvý dotyk s loptou a hneď gól majstrom sveta.
Aká bola nálada v šatni pred stretnutím?
Nálada bola dobrá, hecovali sme sa, hovorili sme si, že nemáme čo stratiť. Boli sme potom šťastní, že sa nám to podarilo a postúpili sme do osemfinále.
Vy ste už pred koncom prvého polčasu stáli pri postrannej čiare. Ošetrovali Zdena Štrbu a vy ste mali vybehnúť na ihrisko…
Tešil som sa, že si pripíšem štart na svetovom šampionáte. Zdeno však ukázal, že môže pokračovať, tak som si sadol na lavičku. Tréner ma upozornil, aby som zostal v pohybe, že určite zasiahnem do hry. Veril som tomu.
Radi by ste v lete prestúpili z Trnavy do zahraničia. Myslíte si, že vám tento gól pomôže?
To neviem, možno áno. Stále som ešte hráčom Trnavy. Proti Talianom som však zažil niečo, o čom sníva každý futbalista. Hrať na majstrovstvách sveta a dať gól. To je teraz pre mňa najpodstatnejšie.
Myslíte si, že tento gól vás posunie do zostavy aj proti Holandsku, navyše keď Štrba nemôže hrať?
To je na trénerovi. My hráči veríme, že zvolí dobrú taktiku a postaví dobrú zostavu ako aj naposledy proti Taliansku. Samozrejme, rád by som hral.
Aká bola odozva na váš gól a postup z domu?
Dostal som množstvo esemesiek, aj od ľudí, od ktorých by som to nikdy nečakal…
Kritika, ktorá sa na vás pred zápasom s Talianskom zosypala, mužstvu pomohla, zmobilizovala ho?
Neviem, ale boli sme po dvoch stretnutiach dosť nešťastní a hovorili sme si, že urobíme všetko, aby sme presvedčili, že vieme hrať futbal.
Prečo po zápase nik z mužstva nehovoril s novinármi?
K tomu sa ja nevyjadrujem.