Foto: TASR, Henrich Mišovič
Po letnej prestávke naplno s tímom pracujete len tri týždne. Stačí vám to, aby ste ho spoznali a pripravili na súťaž?
Je to, samozrejme, veľmi málo času. V kádri nastali zmeny a zatiaľ sme reálne nepriviedli veľa hráčov, ktorí by kvalitatívne doplnili tím. Je to trochu plátanie, budeme mužstvo budovať za pochodu, aj keď sa súťaž naplno rozbehne. Iná možnosť momentálne nie je.
Ako dlho ste sa rozhodovali, či ponuku prijmete?
Zažil som tri fázy: najprv som bol veľmi prekvapený, potom som tomu príliš neveril a až nakoniec som sa tešil. Rozhodol som sa rýchlo. Vnímam to ako veľkú príležitosť. A aj záväzok voči ľuďom, ktorí mi dali šancu. Chcem dokázať, že rozhodnutie, ktoré urobili, bolo správne.
Ako futbalista ste ukončili kariéru už v mladom veku. Aký ste mali dôvod?
Vyrastal som v Trnave, hrával chvíľu aj za Spartak, ale už v dvadsiatich rokoch som zistil, že ako profesionálny futbalista sa živiť nebudem. Zvolil som cestu intenzívneho štúdia, absolvoval FTVŠ, urobil si doktorát, venoval sa trénerstvu, psychológii…
Ako tréner ste v Trnave pôsobili v mládežníckych tímoch, ale naposledy ste skúšali šťastie v Lokomotíve Košice a potom v Trebišove. Čo vás zavialo až na východ republiky?
Aj pre mňa bolo obrovské prekvapenie, že ma oslovil predstaviteľ Lokomotívy. Chcel niečo zmeniť, hľadal nové cesty. Ale musím dodať, že v tom čase som nemal ešte potrebnú kvalifikáciu, takže som fungoval vedľa skúseného Bohumila Andrejka.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Mnohí tvrdia, že kto nemá za sebou výraznejšiu hráčsku minulosť, má ako tréner ťažšiu pozíciu…
Skúsenosti ukazujú, že úspešný môže byť aj ten, kto futbal na vysokej úrovni nehrával. Príkladov by sme našli veľa. Ani Mourinho či Nagelsmann neboli špičkoví hráči a sú výborní tréneri. Úspešnosť či neúspešnosť trénera ovplyvňuje množstvo faktorov.
Existuje tréner, ktorého obzvlášť uznávate?
Sledujem viacerých a usilujem sa od nich čosi naučiť. Páči sa mi najmä Argentínčan Marcelo Bielsa. To je pre mňa úplne iná trénerská dimenzia. Pokúšam sa získať čo najviac informácií o jeho práci, študujem dostupné zdroje, uvažujem o tom, čo a ako robí. Upútalo ma jeho videnie futbalu, skvele prepracované detaily v tréningovom procese. Dostať sa k nemu na stáž, to by bol sen. Som však realista, viem, že to sa mi nikdy nepošťastí.
Je veľký rozdiel pôsobiť v druhej lige a v najvyššej súťaži, hoci len v malom klube?
ViOn nie je Slovan. Je to rodinný klub, ale aj tu cítim rozdiel medzi druhou a prvou ligou. Nároky sú vyššie, hráči sú kvalitnejší. Urobil som dobrý krok. Začínať v tomto klube beriem ako veľkú výhodu, je to vhodný odrazový mostík do prípadnej ďalšej kariéry. Uvidíme, koľko tu vydržím, všade rozhodujú najmä výsledky.
Prináša váš mladý vek viac výhod či nevýhod?
Usilujem sa nebrať vek do úvahy. Nezaoberám sa ním. Robím najmä všetko pre to, aby tím fungoval. To znamená, aby v ňom vládla správna chémia, aby sme sa všetci navzájom rešpektovali. Na tom môžeme stavať. Až potom nasledujú ďalšie kroky, budovanie herného systému a podobne.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Tréneri využívajú rôzne metódy, niektorí preferujú med, iní bič. Čo je vám bližšie?
Mám v arzenáli med i bič. Ale preferujem zlatú strednú cestu. Riadim sa podľa aktuálnej situácie. Verím, že na jeseň veľký bič nevytiahnem.
Vekom máte blízko k vašim hráčom. Staviate vzťahy na kamarátstve medzi vami?
Nehovoril by som vyslovene o kamarátstve. Podľa mňa musí medzi nami existovať istý odstup, rešpekt, úcta.
Hráči, ktorí patria k oporám – Ďubek, Tóth, Sloboda, Chren, Čögley, Orávik – sú starší ako vy. Ako vychádzate?
Momentálne veľmi dobre. Mali sme spoločné stretnutie, veľa sme sa zhovárali, hľadali cestu, aby sme sa vzájomne pochopili a mohli spolu bezproblémovo fungovať. Táto debata bola pre mňa asi kľúčová.
Vyjadrila vám rada starších podporu?
Pre mňa sú práve skúsení hráči najdôležitejšie články v tíme. Podporili ma, vyslovili sa, že mi chcú pomôcť, aby sme boli spolu úspešní.
Tykáte si so staršími zverencami?
Väčšina mi vyká, len zopár tyká. Ale všetci ma oslovujú tréner prípadne pán tréner.
Prečo vám niektorí tridsiatnici tykajú a iní nie? Nerobí to zlú krv?
V prípade starších hráčov som nebazíroval na vykaní. Nechal som to na nich. Vo svete sa v mnohých tímoch dorozumievajú angličtinou, tá vykanie nepozná, hráči často oslovujú trénera menom. Hierarchia v tíme sa prejavuje inak.
V krátkej príprave ste odohrali štyri zápasy. Tri ste prehrali, až v generálke zdolali Baník Ostrava 3:2. Aký význam pripisujete týmto výsledkom?
Aj keď išlo len o prípravu, výhra s Ostravou nás potešila. Vládla už menšia nervozita a hráčom trochu stúpla sebadôvera. Pre mňa bolo dôležité, čo nám zápasy ukázali herne.
A čo vám ukázali na prahu sezóny?
Nemáme ešte vyskladané mužstvo, stále ho tvoríme. V kádri je aj dosť mladíkov, mali by rásť pri skúsenejších hráčoch, tí by im mali pomôcť. Čaká nás veľa práce.
Najmladší bol Paldan v Trenčíne
Ľuboš Benkovský (31) bude najmladší tréner v novom ročníku najvyššej súťaže. Druhý najmladší, Ján Kozák, na jar oslávil štyridsiatku. Naopak, najstarší je 57-ročný Nemec Bernd Storck v službách Dunajskej Stredy. Najmladší v histórii slovenskej ligy bol pred vyše 20 rokmi Róbert Paldan, ktorý viedol Trenčín ako 27-ročný.
V ročníku 1998/99 vytiahol tím na 5. miesto. Ešte o zopár dní mladší bol Michal Kuruc, ktorý však len dočasne v dvoch zápasoch zaskakoval ako asistent Milana Djuričiča po jeho abdikácii v auguste 2008. Po týždni nastúpil v DAC Werner Lorant.