V januári tohto roka podstúpil operáciu kolena, po ktorej bolo isté, že si v tejto sezóne nezahrá. Dvadsiate prvé narodeniny, ktoré mal 30. marca, mali trpkú príchuť. V ten deň mu prišla zo Žiliny výpoveď.
„Spočiatku som ani nechcel veriť, že je to pravda. Trvalo mi nejaký čas, kým som sa s tým zmieril. Rýchlo som si však uvedomil, že musím ďalej pracovať na tom, aby som sa dostal zo svojho zranenia,“ uviedol pre denník Šport reprezentant do 21 rokov.
Pracuje s fyzioterapeutom
Netají, že po tomto kroku mal obavy: „Mal som zmiešané pocity. Premýšľal som nad tým, či si ako zranený nájdem nové pôsobisko. Bolo mi jasné, že zástupcovia klubov budú brať do úvahy moje dlhodobé zranenie.“
Po tom, ako situáciu spracoval, povedal si, že svoju pozornosť nasmeruje tomu, aby bol fit. „S fyzioterapeutom Tomášom Lintnerom som sa dohodol, že mi bude pomáhať aj napriek tomu, že už nie som hráč MŠK Žilina. Za jeho služby mu budem normálne platiť,“ pokračoval.
V ďalšom pôsobisku môže pravému obrancovi či krídelníkovi pomôcť jeho univerzálnosť, z ktorej ťažila aj reprezentácia.
Foto: SITA, Branislav Bibel
„Keď sme hrali na Slovane, v prvom polčase som nastúpil ako ľavý krajný obranca. Na každom poste sa snažím odovzdať maximum. Budem hrať tam, kde ma bude tréner potrebovať. Myslím si, že kraje dokážem zastrešiť,“ uviedol myjavský rodák.
Zo záujmu klubov je príjemne prekvapený, zatiaľ však nič nie je oficiálne. „stále prebiehajú rozhovory s agentom. Ponúkajú sa futbalovo zaujímavejšie krajiny, ale je tu aj interes zo Slovenska a zo susedných líg. No ako som už povedal, teraz myslím len na to, aby som bol pripravený na sto percent,“ tvrdí. Rekonvalescenciu si pochvaľuje, pomaly začína behať.
Situácia v Janove nie je dobrá
Porozprával aj o svojom angažmáne v Taliansku, do ktorého sa zamiloval. Sleduje aj tamojšiu situáciu v súvislosti s koronavírusom:
„Ak by som dostal nejakú zaujímavú ponuku, tak by som ju určite prijal, pretože poznám reč a kultúru krajiny. Tak ako zrejme každý, aj ja sledujem dennodenne správy a okrem toho som telefonoval s kamarátmi, ktorí žijú v Janove. Tí mi povedali, že ich situácia vôbec nie je dobrá. Svoje príbytky opúšťajú jedine vtedy, keď si idú nakúpiť potraviny. Od nich viem, že to tam ale pomaly začína utíchať, tak dúfam, že už to bude len lepšie.“