Dvadsaťpäťročný ViOn je najstabilnejší z menších ligových klubov. Teraz ťahá bez prerušenia desiaty rok medzi slovenskou elitou ako reprezentant najmenšieho mesta. „Štvrťstoročné jubileum sme si pripomenuli, ale príliš neoslavovali,“ tvrdí v rozhovore pre Pravdu majiteľ ViOn-u Viliam Ondrejka (59).
Zažili ste v histórii klubu zložitejšie obdobie ako teraz?
Klub je úzko spojený so stavebnou firmou, ktorá musí pre futbal vygenerovať 80 percent potrebných prostriedkov. Mala horšie i lepšie časy, čo platí i o futbale. Dôležité je, že sme to zatiaľ vždy prežili. Verím, že to zvládneme aj teraz, hoci také náročné obdobie sme ešte nikdy nezažili. Tri týždne spôsobili, že sa nám mení život, postoje, hodnoty.
Máte predstavu, ako budete krízu riešiť?
U nás je to vždy rovnaké. Prikrývame sa len takou perinou, na akú máme. Toho sa budeme držať aj teraz. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať, až kam nás tento marazmus doženie.
Problémy má aj vaša stavebná firma?
Prvý úder prišiel, keď sme v našom futbalovom komplexe museli zatvoriť reštauráciu, hotel, padli sme na nulu. Zavreli sme stavebniny, ktoré sú súčasťou firmy. Ďalšou fackou bolo, že nám investori pozastavili štyri veľké stavby. Veľmi rýchlo sme boli postavení pred tvrdú realitu a riešili katastrofické scenáre.
Aký dopad očakávate na futbalový klub?
Pandémia futbalový život určite poznačí. Zázemie máme stopercentné, vybavenosť a infraštruktúru nemusíme riešiť. Ale nielen u nás, vo všetkých kluboch sú najvyššou položkou v rozpočte mzdy hráčov.
Vo viacerých kluboch rokujú o ich znížení. Dohodli ste sa aj s vašimi hráčmi?
Zatiaľ sme platy neznižovali, ale rozložili sme ich na splátky. Máme špeciálny splátkový režim. Chceme byť k hráčom korektní a zodpovední, ale keď to finančne neutiahneme, budeme robiť ďalšie opatrenia.
Môže sa stať, že neudržíte v klube profesionálny futbal?
Budeme zrejme fungovať na poloprofesionálnej báze. Chcem jasne potvrdiť, že pre nás je prvoradá firma a až potom futbal. Opačne to nemôže nikdy fungovať. Futbal je len krásna záľuba a dosť drahá. Profesionálny futbal – nielen u nás – sotva udržíme. Problém je, že celá ťarcha sa kladie na majiteľov klubov. Noví sa do nich nebudú hrnúť. Vypadnú asi aj iné skromné zdroje, šport bude posledný, ktorý bude štát sanovať. Televízne a reklamné práva sú o ničom.
Zarobili ste niekedy na futbale?
Keď sme ako víťaz Slovenského pohára hrali v Pohári UEFA a narazili sme na ruský veľkoklub – Zenit Petrohrad. Vtedy nám UEFA vyplatila v prepočte asi tri milióny korún, eurá sme ešte nemali. Kúpil som za ne nový bager a všade vo firme som sa chválil, že futbal nám konečne niečo vrátil (smiech)…
Koľko ľudí zamestnávate v stavebnej firme?
Sme stredne veľká firma. Dokopy je nás tristo. V dôsledku výpadku, ktorý som spomenul, je štyridsať zamestnancov teraz doma. V prvej vlne sme sa museli s niekoľkými pracovníkmi rozlúčiť. Uvidíme, aké zákazky nám zostanú. Mali sme vykrytý zmluvne celý rok, pokiaľ by bol normálny chod. Ale už nastali zmeny.
Foto: SITA, Martin Havran
Na akých väčších projektoch ste sa podieľali?
Dá sa povedať, že sme stálica na stavebnom trhu, onedlho to bude tridsať rokov, čo na ňom pôsobíme. Podieľame sa na výstavbe atómovej elektrárne v Mochovciach, zúčastnili sa na budovaní trnavského štadióna i nových hál v bratislavskom Volkswagene. Za rok postavíme asi 150 bytov, máme vlastné developerské projekty a staviame aj pre investorov.
V klube ste nikdy peniaze nerozhadzovali. Prezradíte, aké sú platy hráčov?
Nemám s tým problém. U nás zarábajú hráči maximálne dvetisíc eur, ale mnohí sú na hranici tisíc eur. Priemerný plat sa pohybuje do 1500 eur. Keď sa darí a firma prosperuje, vždy trochu povolíte uzdu, ale vždy sme boli opatrní. Kontrakty zväčša uzatvárame na jednu sezónu, dávame si pozor, aby sme si nezlomili väzy.
Ako vnímate to, čo sa odohralo v Žiline?
Majiteľa MŠK pána Antošíka chápem. To, čo spravil, asi musel spraviť. Nik nemá peniaze na rozhadzovanie. Mám pocit, že každý klub bude mať problémy. My sme zatiaľ k radikálnemu rezu nepristúpili.
Nemáte obavy, že váš klub by mohol aj zaniknúť?
Pokiaľ budem žiť, budem sa usilovať, aby sa to nestalo. Zatiaľ nie sme v existenčnom tlaku. Opatrenia však môžu byť tvrdšie ako teraz. Nezačal som sa venovať futbalu s tým, že budeme hrať v prvej lige. Také ciele som nemal. Doviedla nás do nej naša práca. Netrápi ma, že sa vrátime do nižších súťaží, ak si to situácia vyžiada. Mám len jeden problém, toho sa trochu bojím, aby som nezostal nikomu nič dlžný.
V názve klubu si píšete Zlaté Moravce-Vráble. Od mesta Vráble dostávate finančnú podporu?
Nie, hlavný dôvod bol spojiť mládež. Región Moravce a ani región Vráble nie sú silné, spojením sme získali väčšiu spádovú oblasť i mládežnícku základňu. Rozhodlo, že mám dobré vzťahy s vedením klubu a primátorom Vráblov.
Pred niekoľkými sezónami prežíval ViOn zložitú etapu, v klube sa objavilo množstvo legionárov a hovorilo sa, že sa dostal do existenčných problémov. Čo sa u vás dialo?
Bolo to veľmi zlé obdobie. Chceli sme si uľahčiť situáciu. Prišla ponuka jedného – v úvodzovkách – investora. Popálili sme sa. Ale to by som už nerád rozvádzal. Spoliehame sa na svoje sily. Radšej budem hrať piatu ligu, ako mať veľké oči.
Viete povedať, koľko ste do futbalu už investovali?
Vyše 20 miliónov eur. Spočiatku táto suma rástla rýchlejšie, lebo sme stavali športový areál. Už najmenej desať rokov žijeme so skromnejšímí rozpočtami. Činnosť niečo stojí, ale majetkovo sa veľa nemení. Aj tak sú to veľké peniaze, ale neľutujem. Nielen prácou a chlebom je človek živý. Vybudovali sme pekný areál a ak ho budú viesť šikovní, múdri ľudia, je perspektíva, aby žil. Aj keď sa tu nebude hrať prvá liga.
Najvyššia súťaž je prerušená. Vy ste aj člen výkonného výboru SFZ. Dohrá sa tento ročník?
Nemyslím si to. Som proti. Tento ročník by som jednoducho anuloval. Čo by sa stalo? O čo prídeme? Máme teraz iné problémy.
Ako by ste potom riešili obsadenie európskych pohárov?
To neviem. Aj my sme ešte v hre, postúpili sme v Slovenskom pohári. Nemám to do detailov premyslené, je to vec ďalšej diskusie a vývoja. V tomto bude mať slovo aj UEFA, odborníci by to vyriešili.
Abramovič od Žitavy sa tešil z ôsmich postupov
Viliam Ondrejka pochádza z Machuliniec, ktoré sú na skok od Zlatých Moraviec. Pôvodne chcel vybudovať športový areál tam. Doma sa však stretol s nepochopením a s odvážnym projektom neprerazil. Bolo to búrlivé obdobie, nad ktorým sa pamätníci už len pousmejú. Nekonečné hádky, ba aj bitky v machulinskej krčme. Kto je za ViOn, kto proti.
Na zelenej lúke postavil futbalový areál, ktorý patrí medzi najkrajšie na Slovensku. V Zlatých Moravciach.
Pred dvoma desaťročiami mu prischla prezývka Abramovič od Žitavy. „Nikdy som netúžil po obrovských peniazoch. Chcem ich len toľko, koľko moje ciele, ambície vyžadujú,“ pripomínal.
Na všetko si musel najskôr zarobiť. „Areál, ktorý som vybudoval, by mne samému bol nanič. Je to pre ľudí. Môžete mať peňazí, koľko chcete, ale keď ich nepresvedčíte o svojej vízii, myšlienke, nemáte šancu. Musíte prelomiť ich nedôveru. Keď som začínal, netušil som, že práve toto bude také ťažké. Od piky je to čistý vzťah.“
Klub, ktorý založil v januári 1995, mal vždy skôr rodinný charakter. O to viac šokovali jeho úspechy. Aby si zahral v najvyššej súťaži, musel postúpiť osemkrát. Od druhej triedy po prvú ligu.
„Najviac sme sa tešili z postupu z okresu do piatej ligy. Ten mal osobitný náboj. To bola sláva! V okrese sme hrali s okolitými dedinami, vrátane Machuliniec. Ľudia sa navzájom poznajú, vládla obrovská rivalita,“ spomínal Ondrejka, ktorý odmalička miloval futbal.
„Hrával som za Machulince, to bol celý môj futbalový svet. Keď som nejakú korunu zarobil, tak som išiel za tým, čo ma bavilo.“
V lete 2007, po dvanástich rokoch existencie, postúpil ViOn do prvej ligy a získal Slovenský pohár. V Zlatých Moravciach privítali v Pohári UEFA ruský veľkoklub Zenit Petrohrad…