„Nemali sme veľa odchodov, zostali sme pokope a je to vidieť,“ vraví Dominik Holec (25), brankár Žiliny, ktorá po prehre v Dunajskej Strede (0:1) prišla o prvé miesto v tabuľke.
Keby vám na začiatku sezóny niekto povedal, že prvýkrát prehráte až na konci septembra, brali by ste to?
Zrejme áno. Na druhej strane – veríme si ako tím a nemyslíme na to, že by sme mali nejaký zápas prehrať. Máme na to, aby sme podobné víťazné série mali aj naďalej.
Nad DAC ste nevyhrali tri roky. Nesedí vám jeho štýl?
Dunajská Streda má svoju kvalitu. Vie na nás hrať, v nedeľu sa to ukázalo najmä v prvom polčase.
Súper rozhodol po exportnom góle Davisa. Dal sa chytiť zatočený halfvolej z jeho kopačky?
Nedal, lebo som ho nechytil (úsmev). Robil som, čo som mohol. Trafil to výborne.
Vedeli ste počas letu, že už na loptu nedosiahnete?
V rýchlosti momentu človek nerozmýšľa nad tým, či sa mu loptu podarí chytiť. Snažil som sa maximálne natiahnuť. Nevyšlo to.
Kto spomedzi hráčov v lige vie ešte takto vystreliť?
Je ich viac. Z Dunajskej Stredy napríklad aj Fábry, od nás Tomič či slovanista Holman. Tieto mená mi napadnú ako prvé.
Šéfujete mladej obrane, ktorá inkasuje menej ako gól na zápas. Čo je základom dobrej vizitky?
Zapracovali sme na defenzíve a prináša to výsledky. Celé mužstvo pôsobí kompaktne. Nemali sme veľa odchodov, zostali sme pokope a je to vidieť. Vieme to zobrať jeden za druhého, dokážeme si pomôcť.
Chytáte pred tromi stopérmi. Nemáte viac práce v porovnaní s tým, ak by bolo pred vami klasické obranné kvarteto?
Systém obmieňame, nehráme len na troch stopérov. Nezáleží na rozostavení, v akom hráme, ale na kvalite hry, ktorú predvedieme na trávniku.
Aká bola atmosféra v Dunajskej Strede? Nebolo cítiť napätie po ostatnom medzištátnom dueli v Budapešti, po ktorom Maďari aj Slováci dostali pokuty za správanie sa fanúšikov?
Nezaregistroval som žiadne nenávistné pokriky. Vždy sa mi tam chytá dobre a rád sa na štadión DAC vraciam. Aj v nedeľu vládla výborná atmosféra, vždy je tam radosť hrať.
Hráči hovoria o veľkých rozdieloch medzi klasickou a umelou trávou. Aké sú tam špecifiká pre brankára?
Hlavný rozdiel je v odskoku lopty. Ten sa dá na umelke oveľa lepšie predvídať. Pokiaľ klasická tráva nie je v ideálnom stave, odskok môže byť neplánovaný. Brankár však musí byť ostražitý pri hocijakých podmienkach.
V Dunajskej Strede nemali ideálny terén, tráva bola zapieskovaná. Sťažuje to podmienky pre gólmana?
Je to tak, terén nebol najlepší. Pre obe mužstvá však bol rovnaký a preto sa na to nechceme vyhovárať. Mal som to náročnejšie pri odkopoch zo zeme – človek sa chcel zaprieť, trávy je menej a môže to spôsobiť problémy. Neboli sme na to v Dunajskej zvyknutí, doteraz vždy mali perfektne pripravený trávnik.
Majiteľ vášho klubu Jozef Antošík naďalej nesúhlasí s postojom SFZ, ktorý sa týka zákazu používania umelého trávnika v súťažných zápasoch. Ako vnímate túto tému?
Nevidím v tom problém. Na umelej tráve vyrástli viacerí reprezentanti, ktorí zvládli prechod z umelky na živú trávu. Vidím to aj zo širšieho pohľadu, kde sa to netýka len nás, ale aj mládežníckych družstiev či napríklad Petržalky, ktorá má tiež umelý trávnik. Stačí sa pozrieť na nedeľňajší zápas a terén v Dunajskej Strede. Je lepšie mať umelku ako trávnik, ktorý nie je – najmä pre klimatické podmienky – v ideálnom stave. Počasie vie terén poriadne skomplikovať. To sa na umelke nestane – je stále rovnaká. Futbal sa dá hrať na nej celoročne.