Podotkol, že nehľadá nepriateľov, no taktiež zdôraznil, že SFZ a Únia ligových klubov (ÚLK) „sú úhlavní nepriatelia živého projektu výchovy slovenských detí v Akadémii MŠK Žilina a projektu ich adaptácie do mužského futbalu“.
Ako je známe, od jesene 2022 fortunaligové mužstvá aj účastníci druhej najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku budú musieť hrať zápasy na prírodných trávnikoch. Táto reforma sa najviac dotýka práve klubu spod Dubňa, keďže „áčko“ aj druholigová rezerva hrávajú domáce stretnutia na umelom povrchu. Predtým ho preferoval aj AS Trenčín, ktorý v aktuálnom ročníku pre výstavbu štadióna hráva domáce zápasy v Žiline.
„My sme sa nerozhodli pre umelý povrch z roztopaše. Na plnenie cieľov našej stratégie výchovy mládeže potrebujeme vytvárať podmienky v tréningovom procese, ktoré počas celého kalendárneho roka umožňujú väčšinu tréningového procesu pracovať s loptami,“ poznamenal Antošík prostredníctvom oficiálnej klubovej stránky.
Žilinský funkcionár pripomenul, že umelý povrch nie je prioritou klubu, ale kompromisom medzi ekonomickými možnosťami, klimatickými podmienkami a nevyhnutnou potrebou vytvárať konkurencieschopné podmienky na kvalitný tréningový proces počas celého roka.
„Prioritou klubu je pracovať s mládežou tak, aby sa neprehlboval odstup v pripravenosti dorastencov a mladých hráčov oproti rovesníkom z vyspelého futbalového sveta a tým sa zároveň udržiavala konkurencieschopnosť klubu a v neposlednom rade aj reprezentačných výberov SR. Umelý trávnik je jedným z dostupných prostriedkov na plnenie týchto cieľov,“ pokračoval majiteľ MŠK Žilina.
Načrtol viacero možností, ako sa vyrovnať so zákazom používania umelého trávnika v súťažných zápasoch. "Alternatívou po nadobudnutí účinnosti zákazu by mohlo byť zrušenie B-mužstva a s ešte mladšími hráčmi ako doteraz hrať ‚iba‘ druhú ligu dospelých a takto ich pripravovať na ďalšiu profesionálnu kariéru pre iné kluby. Pre istotu však zákaz platí aj pre druhú ligu.
Druhou alternatívou by mohlo byť použitie hybridného povrchu. Nová smernica však obmedzuje využitie hybridného povrchu na maximálne 10 % podielu umelého vlákna. V takejto štruktúre je jeho použitie v našich podmienkach technický aj ekonomický nezmysel. Treťou možnosťou riešenia situácie MŠK Žilina je vybudovanie ďalšej umelej hracej plochy v areáli hlavného štadióna," naznačil Antošík.
Šéf žilinského klubu naznačil aj možnosť, že by pod Dubňom v budúcnosti pracovali iba s mládežou. "V takomto prípade by sme nemohli pôsobiť v najvyšších dorasteneckých súťažiach, lebo v týchto môžu pôsobiť len dorastenecké družstvá klubov z prvej a druhej ligy dospelých. Myslím si, že v slovenskom futbale je viacero pálčivejších problémov, ktoré by bolo potrebné riešiť s rovnakou razanciou ako umelý trávnik v Žiline.
Ľahko sa môže stať, že sa ligový futbal po Košiciach, Banskej Bystrici a Prešove nebude postupne hrať ani v ďalších krajských mestách Slovenska," vyhlásil majiteľ MŠK Žilina a pripomenul, že podľa platných licenčných podmienok UEFA žilinský štadión aj s umelým povrchom spĺňa podmienky na odohratie všetkých stretnutí organizovaných UEFA s výnimkou finále Ligy majstrov a Európskej ligy, teda aj zápasov skupinovej a ďalších fáz týchto súťaží.