Zo štyroch gólov sa tešil na svetovom šampionáte 2010 v Južnej Afrike a takou bilanciou sa nemôže pochváliť iný slovenský futbalista. Zahral si v najvyšších súťažiach piatich krajín a na konte má 115 ligových gólov.
Róbert Vittek sa v piatok večer proti Seredi rozlúčil s kariérou. Posledný raz nastúpil za Slovan Bratislava, v ktorom začínal a prežil v ňom najviac sezón.
Zranení toľko ako úspechov
Jeho profesionálna dráha trvala viac ako dvadsať rokov. Nebolo to len pohodové obdobie, prenasledovali ho nezvyčajne často rôzne zranenia. Stali sa jej súčasťou ako jeho úspechy a góly. Najviac si vytrpeli kolená.
V septembri 2011 sa zranil v zápase tureckej ligy Trabzonspor – Büyüksehir. Roztrhol si predný krížny väz. Bol to vtedy jeho premiérový zápas v novom drese. Krátko predtým prestúpil do Tranzonsporu z Ankaragücü.
Zažil najdlhšiu pauzu v kariére, v ligovom stretnutí sa objavil po jedenástich mesiacoch. Zdravotné patálie ho obrali o množstvo zápasov a nepochybne aj gólov. „Aj to prináša futbalový život, tieto situácie som nevedel ovplyvniť,“ nevyplakáva na konci kariéry 37-ročný bratislavský rodák.
„Musel som to brať ako realitu. Niekto nie je v kariére vážnejšie zranený ani raz, inému ju zdravotné problémy ani neumožnia zažiť. Moju kariéru výrazne ovplyvnili, inak by boli moje čísla určite podstatne krajšie. Ale futbal nie je len o číslach. Zažil som mnohé krásne okamihy a za ne som vďačný.“
Vrchol zažil v Afrike
Hviezdne chvíle si vychutnal na najvýznamnejšom turnaji. Slovenský tím sa prebojoval jediný raz na majstrovstvá sveta a on načasoval ideálne formu na veľké zápasy.
Pred šampionátom sa mu príliš nedarilo, ale v Afrike sa všetko obrátilo o sto percent.
"Pôsobil som vo Francúzsku a mal som trochu problémy s trénerom. Nedostal som taký priestor na ihrisku, aký som očakával a aký by som si možno aj zaslúžil. Riešil som to odchodom na hosťovanie do Turecka.
Tam sa mi darilo, hoci v závere sezóny ma opäť trápilo zranenie. Nakoniec som sa však dal dokopy a vyšiel z toho krásny šampionát," spomínal. Pripadalo mu to všetko ako sen.
"Asi to tak malo byť. Niekto hore to tak chcel. V celej kvalifikácii som nedal gól, bol som za to kritizovaný. Niekedy právom, inokedy nie. Nik nehovoril o tom, že som na sedem gólov prihral.
Moje presné zásahy v Afrike pomohli mužstvu. Bol to vrchol mojej kariéry, ale určite to platilo aj o ďalších hráčoch. Mali sme všetci obrovskú radosť."
Veľkolepé predstavenie Róberta Vitteka v Južnej Afrike 2010:Nezabudnuteľné góly Talianom
Na svetových šampionátoch skórovali doteraz len šiesti slovenskí futbalisti. Spolu dali dvanásť gólov. O rovnú tretinu sa postaral Vittek, ktorý sa vyšvihol na čelo historického rebríčka.
Prvý gól na MS, premiérový aj pre slovenský futbal, dal 15. júna 2010 do bránky Nového Zélandu. Na výhru však nestačil, lebo v nadstavenom čase z poslednej akcie súper vyrovnal. Posledný strelil na rozlúčku s turnajom, Weissovi zverenci prehrávali v osemfinále s Holandskom 0:2 a Vittek skorigoval z penalty v nadstavenom čase.
Užil si každú chviľku na prestížnom turnaji. Ale úplne najvyššie stavia dva presné zásahy do talianskej siete, výrazne prispeli k postupu Slovákov do osemfinále na úkor obhajcov titulu.
„Veľa dôležitých gólov som strelil v nemeckej Bundeslige, bol som po nich šťastný-prešťastný. Ale tie, ktoré som si pripísal na MS, sú najdôležitejšie. Najmä dva do siete Talianov sú naozaj nezabudnuteľné.“
Šťastena sa obrátila chrbtom
Jediné, čo ho s odstupom času mrzelo, bol fakt, že šampionát v Afrike nepriniesol viac osohu slovenskému futbalu. „Z pekného výsledku a z celkovej priaznivej situácie sme mohli niečo vyťažiť v prospech ďalšieho rozvoja,“ domnieva sa.
A to isté platí aj o jeho ďalšej kariére. Veľký ohlas, ktoré vzbudili jeho góly, sa neprejavil. „Možno z toho mohol byť aspoň nejaký lepší prestup,“ povzdychol si.
Odvtedy sa k nemu obrátila šťastena chrbtom. V roku 2010 bol na vrchole síl, v najlepšom futbalovom veku, mal dvadsaťosem, na konte 75 reprezentačných štartov. Ale potom si ich už pripísal len sedem a nedal ani gól.
Opäť mu život znepríjemňovali zranenia a komplikovali aj jeho návrat do národného tímu. „A bolo aj dosť situácií, keď som už mohol hrať a cítil som sa dobre, ale nedostával som dosť príležitostí,“ pripomína.
Foto: TASR/AP, MICHAEL SOHN
Ľutuje, že nezostal v Nemecku
Zahral si v piatich krajinách, päť rokov pôsobil v Norimbergu a keď bilancoval svoj futbalový život, trošku ľutoval, že nezostal práve v nemeckom futbale. Vedel by si predstaviť podobné pokračovanie nemeckého pôsobenia, aké zažil jeho niekdajší norimberský spoluhráč Marek Mintál.
O jeho služby mali záujem aj iné bundesligové kluby, najviac nováčik z Hoffenheimu, ale napokon dal prednosť Lille. Tento krok mu úplne nevyšiel. Už vtedy si prvý raz uvedomil, že mal zamieriť do Hoffenheimu, ktorému sa nad očakávanie darilo, ocitol sa aj na čele súťaže.
„Taký je futbalový život. Myslím si, že som mohol v Nemecku zostať, asi by aj môj život vyzeral teraz inak. Sledujem niektorých bývalých spoluhráčov, donedávna hrávali a zostali pracovať v štruktúre klubov. V Nemecku som sa cítil dobre, už som tam bol ako doma,“ približuje s odstupom času.
Čakal ešte jedno ďakujem
Slovanisti si v piatok prevzali trofej pre víťaza ligy a oslavovali celkovo 25. a 9. titul v samostatnej slovenskej ére v špeciálnych tričkách. Mal ho na sebe aj Róbert Vittek, ktorý nastúpil v zápase so Sereďou na poslednú štvrťhodinku celého ročníka.
Pripíšete si aj tento titul do svojich štatistík? pýtali sme sa 37-ročného útočníka, ktorý sa definitívne rozlúčil s profesionálnou kariérou?
„Na tomto titule som nemal nijakú zásluhu,“ smial sa Vittek. „Chalani majú za sebou famóznu sezónu, oddreli si to. Mal by som radosť, keby som k úspechu prispel inak…“ Slovan ho pred rokom už vo svojom kádri nepotreboval, ale na záver urobil gesto a umožnil mu nastúpiť ešte raz v drese klubu, v ktorom vyrastal a prežil veľkú časť kariéry.
„Cítil som sa ťažko, pred zápasom som absolvoval len dva tréningy. Futbal neoklamate, skôr išlo o symboliku. Teším sa, že veľa ľudí prišlo na zápas kvôli mne,“ vravel Vittek, ktorý prežil dvadsaťročnú profesionálnu kariéru, ale niekoľko rokov z nej premaródil.
Dovedna absolvoval osem operácií oboch kolien a trápili ho aj ďalšie zdravotné problémy.
V slovenskej reprezentácii je stále najúspešnejším strelcom s 23 gólmi. „Na to som hrdý, ale som aj trošku sklamaný, že futbalový zväz na mňa pozabudol. Trúfam si povedať, že som si zaslúžil nejaké poďakovanie, ktoré neprišlo.“
Bude ešte rozlúčkový zápas? „Len ak by som si ho zorganizoval sám,“ dodal 82-násobný reprezentant, ktorý na MS 2010 strelil štyri góly.
TV Pravda: Čo je za dominanciou Slovana vo futbalovej lige? Aké ďalšie ciele stoja pred klubom z Tehelného poľa? Aj na tieto otázky odpovedá v pravidelnej relácii Týždeň v športe tréner nového šampióna Martin Ševela.