A potom sedem desaťročí mapoval úspechy i prehry bratislavského Slovana ako športový novinár.
Nepamätá si len na prvý titul
Jozef Kšiňan je najstarším žijúcim pamätníkom histórie najúspešnejšieho slovenského futbalového klubu, ktorý oslavuje sto rokov od svojho založenia.
„Z množstva úspechov, ktoré Slovan dosiahol, si nepamätám len na prvý, keď sa stal v roku 1927 amatérskym majstrom Československa. V tom roku som sa totiž narodil. A naplno som nevnímal ani druhý titul o tri roky neskôr, bol som príliš mladý. Ale všetky ďalšie triumfy som zažil, dokonca som ich takmer všetky približoval športovej verejnosti,“ spomína Kšiňan, autor a spoluautor publikácií z histórie Slovana. Ťahá mu na 93. rok.
V malíčku má všetky veľké éry v histórii klubu.
„Najskôr prišli prvé tituly majstra Československa s Jimom Šťastným, potom získal Michal Vičan so svojím tímom PVP, nasledovalo úspešné obdobie Jozefa Vengloša a na konci federálnej ligy nastúpil Dušan Galis, ktorý sformoval výborný tím prakticky z vlastných odchovancov a získal s ním štyri tituly za päť rokov,“ približuje.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Český majster s nimi odmietol hrať
Kšiňanovci bývali v Petržalke, kde mal ihrisko aj 1. ČsŠK.
„Už ako malý chlapec som navštevoval tréningy a zbieral lopty. V roku 1946 som sa stal s ŠK dorasteneckým šampiónom Slovenska. Chceli sme bojovať aj o československý titul, ale majster Česka Bohemians to odmietol.“
V kariére pokračoval v béčku, ktoré sa pripravovalo s prvým mužstvom.
„Bola to zaujímavá situácia, áčko i béčko tvorili jeden tím, spolu sme trénovali, mali spoločnú šatňu. Zblízka som sledoval, čo robili veľkí hráči a ako ich viedli legendárni tréneri Daučík a Šťastný. To bola futbalová vysoká škola, všetko som neskôr zužitkoval v novinárskej praxi.“
Chodil so Slovanom na všetky významné podujatia. Mužstvo získalo dovedna 25 titulov a 20 Československých a Slovenských pohárov. Ale na prvé miesto radí triumf v PVP 1969.
„Nijaký iný slovenský a ani československý tím sa nestal držiteľom európskej trofeje, ba nedostal sa ani do finále. V semifinále bola Trnava, Dukla, Sparta, ale posledný krok im chýbal. Iba Slovan to dokázal. Hneď za tento úspech radím titul v roku 1949. Premiérovo sa slovenský tím presadil v silnej konkurencii najmä pražských mužstiev,“ pripomína.
TV Pravda: S kamerou sme sa v pravidelnej rubrike Týždeň v športe vybrali za slávnym slovenským futbalovým klubom – Inter Bratislava. Chcete vedieť, kde dnes pôsobí? Pozrite si našu videoreportáž.
Huckovu prácu dotiahol Vičan
Kšiňan zdôrazňuje, že kvalitatívny zlom priniesol do klubu v úvode štyridsiatych rokov minulého storočia Ferdinand Daučík. V čase prvej československej republiky hral v Slavii Praha, po skončení kariéry sa vrátil na Slovensko.
„Jeho príchod do Slovana všetko zmenil. Zaslúžil sa o prerod celého systému. Mimochodom, niečo podobné urobil ďalší Slovák v Slavii Čambal, ktorý si našiel miesto v Baťovanoch, teraz Partizánskom. Oni prví priniesli moderné prvky do slovenského futbalu a rýchlo sa to prejavilo. V ich práci pokračovali ďalšie generácie trénerov a Slovan hral čoskoro pod vedením Šťastného hlavnú úlohu aj v československom futbale.“
Za najlepší tím belasých v celej histórii považuje práve ten, ktorý sa tešil pred päťdesiatimi rokmi z triumfu v PVP.
„Málokto asi vie, že jeho základy budoval Ján Hucko. Trénoval béčko, kde dával šancu talentom aj zo slovenského vidieka. On vlastne urobil mužstvo pre Michala Vičana, ktorý nadviazal na jeho prácu. Bol úspešný v Trenčíne, preto ho funkcionári stiahli do Bratislavy. Vičan bol obrovský fanatik, zhŕňal všetky poznatky z moderného futbalu, študoval ich a do hry tímu vniesol svoj neopakovateľný prístup a elán,“ uzavrel Kšiňan.