„Je to historický úspech sereďského futbalu,“ pripomína tréner Karel Stromšík, bývalý výborný brankár a československý reprezentant, ktorý presne o mesiac oslávi 61. narodeniny.
V priamom súboji s Trnavou ste si vybojovali účasť v hornej skupine. Favoritom bol majster. Čo rozhodlo?
Boli sme týždeň pred zápasom na derby Slovana a Trnavy a dobre sme si zmapovali súpera, vedeli sme, čo by mohlo na neho platiť. Hráči to na ihrisku splnili. Bolo jasné, že to bude ťažký zápas, ale nechceli sme brániť.
V zápase však Sereď prehrávala a nič nenasvedčovalo, že by mohla zvíťaziť. Verili ste aj po hodine hry v obrat?
Nastúpili sme proti Trnave asi s priveľkým rešpektom. Dopúšťali sme sa mnohých nepresností, hra bola rozháraná. Ale po góle sme sa zmobilizovali, išli sme na dno síl. Nestalo sa prvý raz, že sme prehrávali, ale neprehrali.
Sereď vyhrala dokonca už piaty zápas, v ktorom inkasovala ako prvá…
Aj keď sme vyrovnali na 1:1, neuspokojili sme sa s remízou, ktorá by nám stačila. Hrať na remízu je futbalová samovražda. Chceli sme zvíťaziť, vždy hráme až do konca. Utvorila sa tu výborná partia, to je základ. Keď som k mužstvu spolu s kolegom Petrom Lérantom nastúpil, dostali sme za úlohu ešte viac tento kolektív stmeliť. To sa nám podarilo. Nepomínam si, že by som sa s takou partiou a s takým prístupom v mojej dlhoročnej kariére stretol. Aj s Petrom sme si sadli, rozumieme si, výborne sa dopĺňame a rešpektujeme.
Váš tím skončí najhoršie šiesty. Je to jeho maximum, alebo môže ešte v tabuľke stúpať? Aký je jeho potenciál?
Verím, že nejaké rezervy nám ešte ostali, nepovedali sme posledné slovo a nie sme so silami na konci… (smiech) Pokúsime sa o nemožné, pre nás je to veľká výzva.
Nevýhodou Serede je, že nemá domáce prostredie. Neovplyvňuje tento fakt výkony mužstva?
Predovšetkým to nie je ideálna situácia pre fanúšikov. To ma najviac mrzí. Štadión, samozrejme, chýba. Mali by sme asi aj viac fanúšikov. Ale chcem sa poďakovať všetkým, ktorí prídu za nami aj do Nitry, aj na Myjavu. Veľmi si to vážime.
Mali by ste na svojom štadióne aj viac bodov?
To je veľmi hypotetická otázka. Možno áno, možno nie. V Nitre i na Myjave sme našli dobré prostredie, cítime sa tam ako doma. Na Slovensku sa podmienky na štadiónoch zlepšujú, to je dobré.
Najbližšie hostíte Slovan. Môže Sereď hrať vyrovnaný zápas aj s lídrom súťaže?
Fúú. To bude veľmi ťažké. Rešpekt síce máme, ale strach určite nie. O víťazstvo sa usilujeme v každom zápase, ale vždy to nevyjde.
Mimochodom, vy ste štyri roky strávili ako hráč na Tehelnom poli. Aký je váš vzťah k bratislavskému tímu?
Zažil som dva kluby, ktoré si budem vždy vážiť – Duklu Praha a Slovan. Do Slovana som prišiel, keď vypadol do druhej ligy, pomáhal som mu postúpiť a zostal som v ňom ešte rok v prvej lige. Aj keď sme hrali v nižšej súťaži, presvedčil som sa, že Slovan je vždy Slovan. Tak ako v Česku Sparta. K Slovanu mám blízky vzťah, ale som profesionál. Teraz som v Seredi a chcem s ňou vyhrať.
Väčšinu kariéry ste prežili v pražskej Dukle a zachytali ste si aj na MS 1982 proti Anglicku i Francúzsku. Ako si spomínate na svoju kariéru?
Mám na ňu len krásne spomienky. Akiste aj preto, že som mal skvelých trénerov, ktorí boli aj veľké ľudské osobnosti. Spomenul by som najmä Jaroslava Vejvodu, Jozefa Vengloša a Iva Viktora. Dali mi do života veľa, nielen do futbalového.
TV Pravda: Marek Hamšík o svojom prestupe do Číny
TV Pravda: Agent Mareka Hamšíka Juraj Vengloš o prestupe svojho klienta do Číny