Ako sa cítite v takej výraznej prevahe cudzincov?
Má to svoje výhody. Je to výzva, usilujem sa hovoriť so spoluhráčmi na ihrisku v ich rodnej reči. Musím sa učiť jazyky.
Neprispôsobujú sa aj oni a neučia sa po slovensky?
Ale áno, dostali učiteľku slovenčiny a robia pokroky. Mne však neprekáža komunikovať po anglicky, chorvátsky, srbsky… Beriem to pozitívne, ako jazykový kurz, všetko sa človeku zíde. Ale holandčina mi nejde. Poznám nejaké slová, ale neviem, čo znamenajú (smiech).
Neprekáža vám teda, že pred vami hrá len legionárska zostava?
Sú to všetko kvalitní hráči, takže futbalovo je to v poriadku. Na ihrisku sa s nimi cítim dobre.
Po dovolenkách ste sa opäť stretli so spoluhráčmi. Aká bola atmosféra v tíme?
Nálada bola dobrá, ale keď sme videli program, ktorý nás čaká, už sme sa toľko neusmievali… Tréningov bude veľa, ale o tom je zimná príprava, futbalista z nej žije celý rok.
Zimnú prípravu, v ktorej sa naberá kondícia, nemajú futbalisti spravidla v láske. Ako je to s brankármi? Je príprava tvrdá aj pre nich?
Máme trochu iný, špecifický tréning, ale neflákame sa. Nemyslím si, že to máme ľahšie, naša príprava je rovnako tvrdá.
Aká dôležitá je pre brankára kondícia?
Samozrejme, takisto ju potrebuje, ale zameriavame sa na niečo iné ako hráči v poli. Nebeháme s ostatnými päťdesiatky alebo dvanásťminútovky.
Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Slovan vedie pred Dunajskou Stredou s výrazným osembodovým náskokom. Môže byť už rozhodujúci, dodáva vám viac pokoja pred odvetou?
Určite nie je rozhodujúci a podľa mňa nie je ani taký výrazný, ako sa o tom hovorí. Čo je to osem bodov? Veď len s Dunajskou Stredou sa stretneme do konca sezóny ešte tri razy.
S ňou hráte hneď prvý zápas na budúci mesiac na jej pôde. Pokladáte ho za dôležitejší ako ostatné?
To ani nie. Každý je dôležitý. V každom sa hrá o tri body. Či nastúpime proti Dunajskej Strede alebo proti Seredi. Možno niektoré zápasy v prvej šestke, kde sa už bude bezprostredne rozhodovať o poradí, môžu mať špeciálnu váhu. Pre nás je dôležité, aby sme aj na jar pokračovali v tom, čo sme rozbehli na jeseň.
Na jeseň ste sa stali jednotkou v bránke až po dvoch zápasoch. Odvtedy ste už nechýbali ani minútu ani v jednom zo šestnástich stretnutí. Vytlačili ste z bránky Michala Šullu, ktorý bol reprezentant. Ako spolu vychádzate?
Dobre – aj ako brankári, ale aj mimo ihriska. Brankársky post je špecifický. Chytať môže len jeden. Každý z nás chvíľku ťahal pílku. Mišo mal smolu, zranil sa, dostal som šancu ja. Je jasné, že musím naplno pracovať, aby som sa medzi žrďami udržal. Futbalový život je zradný, pokojne sa niečo podobné môže stať aj mne, môžem sa zraniť… Ale nechcem niečo také privolávať…
Boli ste nahnevaný, že nechytáte?
Bol som naštvaný, každý by chcel hrať. Predtým som zažil obdobie, keď som chytával. Bolo dôležité, že som bol v lete pripravený na šancu, ktorú som dostal.
Vy ste však boli už pripravený aj odísť…
Áno, chcel som chytať, som mladý brankár, bolo to pre mňa dôležité. Ani v klube sa netajili tým, že môžem odísť, že to bude pre mňa najlepšie.
Takže nebyť nečakaného vývoja, mohli ste sa teraz pripravovať s iným tímom?
Mohlo to tak byť, ale tým sa už nezaoberám, teraz je situácia iná.
Dovolenka na prelome rokov trvala takmer mesiac. Ako ste ju prežili?
Tentoraz som necestoval do tepla. Oddychoval som doma, piekol medovníky a pozeral Popolušku. Teraz tie medovníky musím zasa spáliť..
Nemali ste v programe nijaký futbal?
Takmer úplne som ho vypustil. Bol som na jednom halovom turnaji, ale inak nič. Venoval som sa iným doplnkovým športom – najmä hokeju a basketbalu.
Slovan sa bude sťahovať na Tehelné pole. Už ste sa boli pozrieť na štadióne?
Ťahalo sa to roky a konečne je koniec, vrátime sa tam, kam Slovan patrí. Možno už na budúci týždeň si na novom štadióne zahráme v príprave. Na štadióne som ešte nebol, ale aj nedávno som si pozeral fotografie, ako to tam vyzerá. Cítim trochu napätie i veľké očakávanie.