Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Galis behal v Cadize od strachu. Od Poóra dostal kohúta

Je najúspešnejší tréner v histórii bratislavského Slovana. Doviedol ho k piatim titulom. V roku 1992 k poslednému federálnemu a potom k štyrom slovenským. Dušan Galis (69) sa spolu s Jozefom Valovičom pričinil aj o doteraz posledný titul. Bratislavský tím ho získal s dvanásťbodovým náskokom na jar 2014.

13.12.2018 05:00
Dušan Galis Foto: ,
Dušan Galis.
debata (10)

Chodíte stále na ligu?

Vždy, keď mi to dovolí čas. Ale nielen na Slovan. Aj do Ružomberka, Dunajskej Stredy, Trnavy, Žiliny…

Čo hovoríte na jej úroveň?

Chýba jej kvalita, akú by fanúšik očakával. Aj v porovnaní s nedávnou minulosťou či inými európskymi ligami. Kedysi mala väčšiu váhu, nielen hernú, ale aj spoločenskú, vo federálnej lige vládla aj iná rivalita. Vtedy sme boli vyrovnaným súperom aj popredným európskym tímom. V Madride s Realom sme remizovali, zdolali sme Dortmund, neviem, či by to dokázal nejaký súčasný tím našej ligy.

Po jeseni dominuje Slovan. Získa na jar titul?

Keby som si to nemyslel, asi by som bol blázon. S kádrom, aký teraz má, je najlepší. Konkurovať mu môžu len Dunajská Streda a Žilina. Tieto tri tímy predstavujú v súťaži špičku.

Môžu ešte Dunajská Streda a Žilina skomplikovať Slovanu cestu?

Mohli by, ale nepredpokladám to. Ak má mužstvo taký výrazný náskok, je na tom dobre aj psychicky, ľahšie zvláda zápasy.

Lenže už sa stalo, že líder stratil aj väčší náskok…

Samozrejme, zažili sme to, ale momentálne tomu neverím. Ale je tu iná vec: pre tím ako Slovan nie je podstatný úspech v lige. Keby som bol majiteľ, zaujíma ma európska súťaž. Tá by mohla prilákať divákov, v nej sa dajú zarobiť peniaze. Našim mužstvám chýba medzinárodná konfrontácia. My sme boli v Čile, Argentíne, v Barcelone sme vyhrali 2:1, aj keď nebola kompletná, ale v hľadisku bolo 40-tisíc ľudí, trénerom bol Robson a tlmočníka mu na lavičke robil Mourinho.

Najúspešnejší tréner v histórii Slovana Dušan... Foto: Ľuboš Pilc
Dušan Galis Najúspešnejší tréner v histórii Slovana Dušan Galis.

Problém je, že slovenské tímy nelákajú…

To je jedno, musia si nájsť cestu, ako sa dostať k takýmto zápasom, inak sa nepohnú dopredu. Treba skúšať všetko možné, na to sú manažéri, aby hľadali kontakty, pozývali súperov. Naše mužstvá nie sú naučené hrať pod tlakom, pred vysokými návštevami. Pamätám si, že keď tréner Václav Ježek pripravoval reprezentačné mužstvo, nechal pustiť na Sparte naplno reproduktory, vyzeralo to, akoby bol plný štadión.

To pomáhalo?

To je hneď iná psychika, hráč nepočuje vlastné slovo, nemôže komunikovať, je nervózny. Keď hrajú naši poprední ligoví hráči stále pred tisíc divákmi v lige s Michalovcami alebo Zlatými Moravcami a potom pôjdu napríklad do Dortmundu, kde bude 90-tisíc ľudí, tak pustia do gatí… Na to musia byť pripravení. Keď doma hrajú stále so slabším, myslía si, že sú dobrí. Odrazu zistia, že súper je vyšší, silnejší, rýchlejší, rýchlo stratia sebavedomie. Toto je úplne kľúčová vec.

Slovenské tímy s poprednými nehrávajú. Je reálne to zmeniť?

Keď sme my v Slovane za totality precestovali celú Južnú Ameriku, musia to dokázať aj ony teraz. Pán Fiala, náš medzinárodný manažér, mal vynikajúce kontakty. V stredu sme naobed leteli do Neapola, večer sme odohrali zápas a v noci sa vrátili domov. A proti nám hral pred 50-tisíc divákmi Fonseca, Careca, Zola… Uhrali sme remízu 1:1. Mnohí sa ma pýtali, či to má význam, bolo to dosť náročné. V nedeľu sme však po takomto zápase hrali na Interi a naše sebavedomie bolo iné, verili sme si.

Slovan sa k domácej suverenite dopracoval s legionármi. V základe nastupuje len jeden Slovák – brankár Greif. Ako vnímate tento fakt?

Taká je futbalová realita. Nielen na Slovensku. Nedá sa tomu zabrániť. Ale som presvedčený, že aj my máme dosť hráčov, ktorí by mohli v lige hrať. Pravda je, že lepší odchádzajú už v mladom veku do zahraničia. Doma zostanú najmä hráči druhej cenovej skupiny. Problém legionárov vidím v inom.

Dominik Greif v akcii. Je jediným Slovákom,... Foto: SITA, Milo Fabian
Dominik Greif, Lukáš Jánošík Dominik Greif v akcii. Je jediným Slovákom, ktorý nastupuje v základe Slovana Bratislava.

V čom konkrétne?

Nemám nič proti nim. Ak sú to rozdieloví hráči. Ale myslím si, že mnohí nie sú lepší ako naši, nespĺňajú nároky. Tí, čo prinášajú kvalitu, do tímov patria.

Zahrali ste si v Cadize španielsku ligu. Ako ste sa cítili v pozícii cudzinca?

Keď som prišiel, zobral ma tréner na kávu a pýtal sa ma: Galis, chceš hrať? Samozrejme, prikývol som. Dobre, ale musíš byť lepší ako domáci hráči. Cudzinci sa majú u nás dobre, sme k nim veľkorysí, kritika takmer žiadna. Vonku si to zliznete, ak nehráte dobre, aj média sú tvrdšie. Ja som behal zo všetkých síl, zo strachu, aby som nesklamal a nevyhodili ma.

Vy ste získali prvé tituly takmer výlučne so slovenskými futbalistami. Prečo to už teraz nejde?

Je úplne iná doba. Trh sa otvoril a každý hľadá, čo mu najviac vyhovuje. O zložení tímu rozhodujú majitelia. Manažéri a skauti im dohadzujú takzvaných kvalitných hráčov. Nie som presvedčený, že práve títo futbalisti prilákajú na Slovan či do Trnavy dvadsaťtisícové návštevy, ako kedysi. Neverím, že v budúcnosti bude situácia lepšia. Aj preto, že je minimum zápasov, o ktorých by som mohol povedať, že boli naozaj dobré.

Dostanú v budúcnosti v lige väčší priestor domáci hráči?

Legionárov je všade veľa, zachytil som nespokojnosť aj v Anglicku, chcú tento problém riešiť. Očakávam, že FIFA a UEFA prijmú nejaké kritériá a cudzincov obmedzia. V Slovane sme kedysi dávali veľa šancí mladým futbalistom. Oplatilo sa nám to. Dá sa to najmä vtedy, keď je silný tím, ostatní im pomôžu. Keď sú to odchovanci, vyrastali v klube, káder ich aj rýchlejšie prijme.

Dušan Galis. Foto: SITA, Diana Černáková
Dušan Galis Dušan Galis.

Podobné situácie ste zažili aj vy…

Áno, ale spomeniem príhodu, ktorá ma pred rokmi dojala. Bol som na stáži v Evertone, pozval ma tam kamarát, bývalý hráč, ktorý už pôsobil ako manažér. Pýtal som sa ho, čo bol pre neho úplne najväčší zážitok. V jeho ére vyhrali Anglický pohár i ďalšie trofeje. Odpoveď ma prekvapila. Mal som štrnásť rokov, išiel som z tréningu a prišla strašná búrka, vravel. Bol som premočený, schoval sa pod strom, klepal sa od zimy. Vtedy vyšiel zo štadióna na aute najlepší hráč klubu, najväčšia hviezda. Zbadal ma, zastavil pri mne a otvoril dvere. Kde bývaš? – opýtal sa. Zaviezol ma až pred vchod. Toto je klub.

Funguje to aj u nás takto aspoň niekde?

Nám chýba pravý klubizmus. Hrdosť na svoj klub. Niečo z toho vidím teraz v Dunajskej Strede. Tam je najlepšie futbalové prostredie, nadšenie, entuziazmus. Trochu sa to blíži k Európe. V Dunajskej Strede urobili skok dopredu. Zaslúžia si uznanie. Tam je aj predpoklad, aby si vychovali svojich hráčov.

Slovan vedie tabuľku, je doma najlepší a na jeho zápasoch býva tisíc ľudí. Čím to je?

Lebo liga, v ktorej hrá, nemá úroveň. Nároky slovanistických fanúšikov sú vyššie. Mnohí čakajú, že na Tehelnom poli budú výrazne vyššie návštevy. Nemyslím si, že na Senicu, Podbrezovú či iné mužstvá príde do hľadiska viac ako desaťtisíc ľudí. Ale keď bude hrať Slovan v Lige majstrov s kvalitným súperom zvučného mena, bude vypredané.

Nebudú diváci viac zvedaví na súpera?

Mám obavy, že je to tak. Verných fanúšikov je čoraz menej. Ľudia dnes čakajú kvalitu, ale aj atrakciu, hviezdy, chcú sa baviť. Môžu si vyberať, sledujú veľa kvalitných zápasov zo špičkových líg v televízii a mnohí aj vyrazia na nejaké príťažlivé zápasy.

Aj vy chodíte do zahraničia?

Párkrát som už bol. Držím palce Realu, chcel som ho vidieť na vlastné oči.

U nás sa liga nehrá vo viacerých veľkých mestách. Teraz je ohrozená aj Trnava. Ako vnímate tento problém?

Je smutné, ak veľké mestá nemajú futbalovú ligu – Košice, Prešov, Banská Bystrica… To je podľa mňa hanba – aj mesta. Keď v nej môže hrať Sereď alebo Senica, tak o čom sa bavíme…? V Trnave som pôsobil aj ja. Dva roky ako tréner pod Vladimírom Poórom. Môžem povedať, že bol jeden z najserióznejších majiteľov, ktorých som zažil. Je to Trnavčan telom i dušou a teraz to podpíšem, že klub podobného majiteľa už nenájde. Ja som sa s ním zoznámil veľmi kuriózne.

Ako?

Dlhé roky som trénoval Slovan, medzi nami vládla veľká rivalita. Keď sme sa raz osobne stretli, venoval mi vypchatého kohúta. Prečo mi to dávate? čudoval som sa. Lebo príliš kikiríkaš… O niekoľko rokov ma angažoval do Spartaka. Už vtedy sme mohli byť majstri, mali sme na to. Ale Košice boli ekonomicky silnejšie.

Tituly ste získali len na Tehelnom poli. Ktorý si najviac ceníte?

To sa ťažko porovnáva, ale viem, čo ma najviac mrzí. Rok predtým, ako sme získali titul vo federálnej lige, sme skončili druhí za Spartou Praha, o jediný bod. Na to si vždy spomeniem, keď sa ma niekto spýta na úspechy. Pre mňa malo najväčšiu cenu, keď na náš zápas so Spartou prišlo na Tehelné pole 42 700 divákov. Prehrali sme 0:3 a nik sa nepobil. Priazeň fanúšikov si najviac vážim, futbal hráme pre nich, ale často na to zabúdame.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Dušan Galis