Obom sa na jeseň strelecky mimoriadne darilo. Slovinec Šporar vedie tabuľku kanonierov s 15 gólmi, Boženík ich dal o päť menej a je aktuálne najúspešnejším slovenským strelcom v súťaži.
Slovinský strelec chce ostať v Slovane
Do roku 2012 získali streleckú korunu výlučne slovenskí futbalisti. Odvtedy ju však vyhrávali zväčša legionári. Na jar by sa mohol tešiť opäť cudzinec.
Pravda, ak ho slovanisti udržia v tíme, pretože o Šporara je záujem v zahraničí, hovorí sa najmä o ponuke tureckého Trabzonsporu. Aj v minulosti sa už stalo, že v zime líder streleckej súťaže slovenskú ligu opustil. Keď sa však zvrtne reč na túto tému, Slovinec svoj odchod odmieta.
„Chcem zostať. Túžim po tom, aby som zdvihol nad hlavu majstrovský pohár – na Tehelnom poli. Chcem sa pričiniť o to, aby bol Slovan opäť úspešný, vrátil sa domov na svoj štadión a zasa sa zaplnilo hľadisko. Vnímam to ako nový začiatok a veľkú výzvu.“
V Slovane pôsobí druhú sezónu a očakáva, že keď sa tím presťahuje do nového stánku, zvýši sa aj záujem divákov.
„Sme prví v tabuľke, hráme dobrý futbal, ale na zápasy nechodí veľa fanúšikov. Verím, že nám na jar pomôžu. Ak nebude Tehelné pole vypredané, potom už neviem…“
Tvrdí, že s jeseňou je spokojný. „Sme na čele, neprehrali sme, máme výrazný náskok, je to super.“ V čom vidí podstatu tohto úspechu? „V tíme sme všetci kamaráti. To, že si rozumieme, sa prejavuje aj na ihrisku, hráme ako tím a máme aj kvalitu.“
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Pätnásť gólov? Mohlo ich byť viac
Slovan dal v jesennej časti jasne najviac gólov a takmer tretinu z nich dosiahol on.
„Mojou úlohou je strieľať góly. Ak nedám v zápase aspoň gól, nie je to dobré. Celkovo môžem byť s 15 gólmi spokojný. Hoci ich mohlo byť aj viac, dosť šancí som nevyužil, aj proti Žiline som mohol skórovať viackrát, nielen raz, je to škoda,“ dodal.
Napriek tomu jeho tím strelil do žilinskej siete päť gólov a vo veľkom štýle uzavrel jesennú časť súťaže. „Pred zápasom sme si v šatni vraveli, že máme za sebou výbornú jeseň a bolo by pre nás rozčarovaním, keby sme práve teraz nezvíťazili. Odohrali sme viaceré dobré zápasy, napríklad v Trnave, alebo doma s Dunajskou Stredou. So Žilinou to bol náš najlepší prvý polčas.“
V minulosti v slovenskej lige aj 15 gólov stačilo na víťazstvo v súťaži strelcov. „Áno, viem to, ale ja mám pred sebou ešte dosť zápasov a verím, že mi pribudnú aj ďalšie góly.“
Nedáva si nijaký cieľ, neuvažuje o tom, koľko gólov ešte musí streliť. „Pre mňa bude najmä dôležité, aby som ich dal viac ako druhý najlepší strelec. Chcem túto súťaž vyhrať a prispieť tým k zisku titulu,“ zdôraznil Andraž Šporar, ktorý sa už zlepšuje aj v slovenčine. „Máme svoju učiteľku slovenčiny a robíme pokroky.“
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Toto za 11 rokov v Žiline nezažil
Aj žilinský útočník Róbert Boženík uznal zakončovateľské kvality svojho súpera v boji o čelo streleckej tabuľky.
„Andraž je topkanonier našej ligy, podľa mňa v nej dlho neostane. Raz by som chcel dosiahnuť jeho úroveň, ale musím ešte na sebe veľa pracovať,“ zdôraznil Boženík. Skóroval aj na Pasienkoch, bol to už jeho desiaty gól. Predchádzajúce dal ešte ako osemnásťročný, ale už tri týždne má devätnásť.
„Teší ma, že som si pripísal gól aj proti Slovanu, ale so zápasom na Pasienkoch nemôžem byť spokojný. Prehrali sme, radšej by som bral tri body.“
Najmä prvý polčas ho veľmi sklamal. „Ťažko sa mi hľadajú slová. V šatni sme si niečo povedali, ale hrali sme presný opak. Čo si Slovan vypracoval, to nevyužil a my sme mu góly darovali. Máme najvyššie ciele a takéto stretnutia by sa nám nemali stávať. Slovan má individuality na vysokej úrovni, chceli sme ho zdolať tímovosťou, ale tentoraz sa nám to nepodarilo,“ hodnotil záverečný súboj jesene s lídrom súťaže.
Najmä na prvú polovicu zápasu by najradšej čo najskôr zabudol. „V Žiline som už jedenásť rokov a ešte sa mi nikdy nestalo, aby som prehrával po prvom polčase 0:4,“ skonštatoval mladík nespokojne.
Premiérová jeseň s desiatimi gólmi
V streleckej tabuľke je druhý spolu s Bayom z Dunajskej Stredy. Nedá sa povedať, že dýchajú Šporarovi na chrbát, strácajú na neho päť gólov.
Na Boženíka je však desať presných zásahov výnimočný výkon. Na jeseň si odkrútil premiéru v súťaži, od nej nastúpil v každom zápase a potvrdil nos na góly. Nijaký strelec v jeho veku ich v slovenskej lige nedal ešte toľko.
Nečakane odsunul do úlohy žolíka iného mladého strelca – Filipa Balaja, ktorý prišiel z Nitry. Ich vzťahy to nenarušilo. „S Balim sme dobrí kamaráti, trávime spolu veľa času aj mimo ihriska. Ak by on dal desať gólov, bol by som šťastný a prial by som mu to. Držím sa zásady – dopraj a bude ti dopriate. Myslím, že on to vníma podobne. Najlepšie by bolo, keby sme mali na konte po desať gólov obaja…“
V čom je Boženíkova najsilnejšia strelecká zbraň? „Predvídavosť a dobrý výber miesta. Veľmi mi pomáhajú tréningy so Stanom Grigom. Ale som vďačný všetkým trénerom, ktorí sa mi venovali odmalička,“ pripomenul futbalový tínedžer.
Pred sezónou sa mu o takej bilancii ani nesnívalo. „Chcel som byť najlepším strelcom – v druhej lige. Hrávať pravidelne za béčko a prípadne sa dostať na lavičku áčka,“ naznačil. Ani v jeho prípade nie je isté, či si zahrá v lige aj na jar. Veľký talent má ponuky. Ani on ich však nerieši.
„Som hráčom Žliliny a na nijaké ponuky zatiaľ nereagujem. V lige len začínam. Mojím snom je priniesť do Žiliny nejakú trofej. Chcem v jej drese odohrať čo najviac a čo bude potom, to sa uvidí.“