So železom v nohe kráča k rekordu. Rok-dva to ešte vydrží

V tomto ročníku ste si pripísali zatiaľ len tri štarty. Pribúdajú vám pomalšie ako kedysi…

Som v trochu inej pozícii ako donedávna. Trénujem naplno a čakám na svoju šancu. Cítim sa dobre a verím, že nejaké štarty mi ešte pribudnú a rekordu sa dočkám.

Boli ste roky veľkou oporou, pravidelne ste nastupovali v základnej zostave, teraz častejšie sedíte na lavičke náhradníkov. Baví vás to ešte?

Je to pre mňa niečo nové, ale usilujem sa chalanom pomáhať a trénera presvedčiť, že som stále použiteľný aj v hre, zápasoch. Futbal je kolektívny šport a aby mužstvo fungovalo, nestačí len jedenásť hráčov.

Na konte ste už mohli mať aj päťsto štartov, ale nie všetko sa vo vašej kariére vyvíjalo ideálne. Hneď po ligovej premiére v roku 2000 Banská Bystrica z ligy vypadla a tri roky ste strávili v druhej lige…

To všetko patrí k futbalu. Nesťažujem sa. Zažil som vtedy pekné obdobie v Dukle, keď sme postúpili do ligy, vládla v meste futbalová eufória, ľudia chodili vo veľkom počte na futbal. Som spokojný so svojou kariérou.

Foto: Pravda

Viktor Pečovský Viktor Pečovský (vľavo) v drese Banskej Bystrice v roku 2003.

Vaše posledné obdobie však ovplyvnilo nepríjemné zranenie. Uvažovali ste aj o zahraničnom angažmáne, to všetko padlo. Ako vnímate túto situáciu?

Zranil som sa presne pred dvoma rokmi, mám teraz také malé a nechcené výročie… Toto zranenie ma mrzí zo všetkého najviac. Možno by som do zahraničia ani nešiel, ale zdravotné problémy zasiahli vážne do môjho futbalového života. Mal som výbornú formu, bol som stabilným hráčom reprezentácie. Moja pozícia je ťažšia, ale nevzdávam sa. Teraz je už najdôležitejšie, že som sa z toho dostal.

Prečo sa vaše problémy tak dlho vliekli?

Zlomil som si ihlicu na ľavej nohe a ešte som si k tomu natrhol nejaké väzy. Bol som na operácii, dali mi do nohy železo, keď mi ho vybrali, kosť nebola ešte pevná a zlomila sa na rovnakom mieste… Musel som ísť na ďalšiu operáciu. Teraz mám v nohe stále železo a s ním aj trénujem a hrávam. Noha drží, cítim sa dobre a nič ma nelimituje. Dúfam, že ešte rok-dva vydržím.

Váš tím naposledy vybojoval cenné víťazstvo v Trnave. Ako hodnotíte tento súboj?

V Trnave sa nám v poslednom čase síce výsledkovo darilo, ale bolo jasné, že to bude mimoriadne náročný zápas, domáci potrebujú aj v lige bodovať. V zápase sme prehrávali, ale otočili sme ho. To sa cení, lebo v Trnave sa ľahko nevyhráva.

Žilina má tradične vysoké ambície, ale uvoľňuje pravidelne najlepších hráčov. Ako sa na tento trend pozeráte?

To je filozofia klubu, vychováva kvalitných hráčov a tešíme sa, že sa dokážu presadiť v silnejších ligách. Hráči, ktorí odišli, prerástli slovenskú súťaž. Je síce náročné ich nahrádzať, ale Žiline sa to celkom darí, máme dobrú a širokú základňu.

Ako vidíte šance tímu v lige?

Naším prvým cieľom je skončiť v prvej šestke, priebežne ho plníme a verím, že to zvládneme. Ostatné sa uvidí.

V utorok nastúpite v Slovenskom pohári v Krásne nad Kysucou. Bude to len formalita?

Sú to síce nevyspytateľné zápasy, ale ak k nemu pristúpime, ako máme, nebudeme mať problém s postupom.