Futbalové Slovensko sa spamätáva z tragickej správy. Svet navždy opustil Juraj Halenár. Telo niekdajšieho reprezentanta (tri štarty) našli v sobotu bez známok života vo Vrakunskom lesoparku. Stalo sa tak dva dni po tom, ako rodák z Trnavy oslávil 35. narodeniny.
Hetrik Celticu
O príčine smrti sa zatiaľ špekuluje. Polícia nevylúčila cudzie zavinenie, do úvahy však prichádza aj samovražda. Halenára mali podľa portálu sportky.sk nájsť s podrezanými žilami. Jeho nečakaný odchod zarmútil mnohých popredných slovenských futbalistov.
„Prečo? Odpočívaj v pokoji, kamarát,“ napísal na Instagram Juraj Kucka. „Myslím na teba,“ odkázal Róbert Vittek. Bez slov sa zaobišiel Filip Šebo. K spoločnej fotografii pripojil len veľavravné srdce.
Halenár patril k najväčším talentom slovenského futbalu. Experti o ňom hovorili ako o strelcovi z povolania, zároveň sa však zhodovali na tom, že z výnimočných schopností mohol vyťažiť podstatne viac.
Naplno zažiaril najprv v drese Artmedie Petržalka. Bol to on, kto sa výraznou mierou pričinil o postup klubu do skupinovej fázy Ligy majstrov.
Nezabudnuteľným zostane jeho hetrik v domácom súboji 2. predkola so slávnym Celticom Glasgow, ktorým prispel k senzačnému víťazstvu 5:0.
„Juraj má všetky predpoklady na to, aby raz z neho vyrástol veľký futbalista. Keď dá niekto hetrik Celticu, je to čosi výnimočné,“ hovoril po zápase na Tehelnom poli o svojom vtedajšom zverencovi Vladimír Weiss.
V čase, keď Halenár uchvátil Európu, mal len 22 rokov. Zatiaľ čo mnohí jeho spoluhráči zamierili po výborných výkonoch v Lige majstrov (vyrovnané partie odohrali s Portom, Interom Miláno i Glasgowom Rangers) do najrôznejších zahraničných líg, mimoriadne šikovný útočník zostal doma.
V Petržalke strávil ďalšie dve sezóny, po nich si na seba obliekol aj dres tretieho bratislavského klubu – Slovana (predtým pôsobil tiež v Interi).
Viac gólov nestrelil nik
V ňom zotrval najdlhšie – sedem rokov. A nastrieľal najviac zo svojich 125 ligových gólov – 57. Aj vďaka nim oslávil výnimočný okamih.
Nielenže sa prehupol cez stovku presných zásahov a vstúpil do Klubu ligových kanonierov, ale stal sa aj najlepším strelcom v histórii domácej súťaže. Dovtedajšieho rekordéra Róberta Semeníka prekonal o päť gólov.
Mimochodom, Halenárovo maximum platí doteraz. So Semeníkom sú jedinými dvomi futbalistami v ligových dejinách, ktorí sa prehupli cez stogólovú métu.
Odchovanec trnavskej Lokomotívy sa pýšil piatimi majstrovskými titulmi, štyrmi víťazstvami v Slovenskom pohári. Na ihrisku vynikal rýchlosťou, pohotovosťou, výbornou strelou z väčších vzdialeností i priamych kopov. Mimo trávnikov zas na seba pútal pozornosť mimoriadnou otvorenosťou. Neváhal kritizovať fanúšikov či spoluhráčov.
„Už mám toho plné zuby. Futbal je kolektívna hra. Neznesiem, aby niektorí hrali na vlastné tričko a neustále kľučkovali. Takéto čosi neznesiem,“ hovoril nahnevane v apríli 2014, keď Slovan doma prehral s Ružomberkom.
Halenár sa neštítil ani odvážnych vyjadrení voči fanúšikom Slovana, ktorí mu viackrát pripomínali jeho trnavskú či petržalskú minulosť. Na svoju stranu si ich však zakaždým získal tým, čo mu išlo najlepšie – strieľaním gólov.
Tie posledné zaznamenal pred tromi rokmi v dresoch Nyíregyházy a Olomouca. Mimochodom, do zahraničia sa pobral príliš neskoro – až na sklonku kariéry (po tridsiatke). Ktovie, kam by to s mimoriadnym talentom dotiahol, keby podstúpil legionársku skúšku o čosi skôr…
Každopádne, po Jurajovi Halenárovi tu zostalo mnoho spomienok, krásnych futbalových okamihov. Najmä však malý, stále len štvorročný syn Nikolas, ktorému bude otec akiste chýbať najviac.