Po rozdelení federácie bol autorom hracieho modelu, podľa ktorého sa hrali prvé tri ročníky samostatnej slovenskej ligy. Teraz sa k nemu slovenský futbal vrátil.
Myslíte si, že je to správne rozhodnutie?
V danom stave nášho futbalu sa zdá byť optimálny. Tento model, vtedy ešte bez baráží, schválila prvý raz Rada SFZ v decembri 1992. V návrhu som vychádzal z vtedajšej situácie. Pripomeniem, Slovensko malo v poslednom ročníku federálnej ligy len šesť mužstiev. Z druhej ligy sme doplnili ďalších šesť. Už vtedy som chcel barážami dosiahnuť okrem atraktívnosti aj vertikálnu priepustnosť. Inými slovami, aby tí, čo na ligu nemajú podmienky, rýchlo vypadli a uvoľnili miesto tým, čo sa zorientovali v nových pomeroch. Kluby však schválili baráže a kvalifikácie až od tohto ročníka. Už sa nebude hrať nespravodlivým asymetrickým systémom. To je progres a prísľub pre budúcnosť.
Aké plusy a mínusy tohto modelu okrem toho vidíte?
Diváka najviac zaujímajú zápasy, kde obrazne povedané tečie krv, kde vládne prirodzené napätie. To prinášajú baráže, play-off, k.o. systém. Majú ich takmer všetky športy, futbal vo vyspelých krajinách nevynímajúc. Je povinnosťou funkcionárov, trénerov a hráčov, aby to napätie utvárali i znášali. U nás, v doterajšom modeli, to vyzeralo presne naopak. A úplne nezáživná bola súťaž, keď majster a vypadávajúci boli dlhodobo známi. V tomto smere bol priam ukážkový minulý ročník. A to bol konečne dôvod na radikálnu zmenu. Na minimum sa zníži počet zápasov, kde takzvane o nič nejde.
Bola liga pred vyše dvadsiatimi rokmi kvalitnejšia?
Bola kvalitnejšia, lebo v minulom politickom systéme sme v útvaroch talentovanej mládeže, za štátne prostriedky, vychovávali množstvo hráčov. Bola to finančne najbohatšia doba slovenského futbalu, kedy obrazne povedané, veľké peniaze sa nosili v kufríkoch. Slovenský futbalový „klondike“. Nikto z našich kvalitných hráčov nemal záujem ísť zarábať do cudziny. Každý chcel hrať za Košice, Slovan, Trnavu, Dunajskú Stredu ale aj iné slovenské kluby. Štadióny, hoci schátrané, boli plné. Spolu s veľkými peniazmi sa začal v zákulisí voľný ring. A nie každý majstrovský titul bol pravý, futbal začala rozkladať nedôvera, lebo mnoho Slovákov, všeobecne, si už vtedy myslelo, že všetko sa dá kúpiť.
Prečo takmer stále padajú návštevy?
Náš klubový futbal dobehla minulosť. Keď bolo hojno, nič sa pre budúcnosť neurobilo. Množstvo negatívnych faktorov vplývalo na návštevnosť. Staré štadióny bez adekvátnych služieb sa stali podhubím pre asociálne prostredie. Z hľadísk sa nebadane vytratili ženy, rodiny s deťmi. Prestal sa odovzdávať štafetový kolík nedeľného futbalového rituálu z otca na deti. Zmizli domáci hráči, na ktorých ľudia chodili. Celé kádre sa menili takmer každé dva roky, tým sa stratil desaťročia budovaný klubizmus. Fanúšikovia strácali prehľad.
Ovplyvnil návštevy v poslednom desaťročí negatívne aj hrací systém?
Bol nezáživný, nenútil hráčov siahať na dno síl. Určité obdobie to vyzeralo tak, akoby sa futbal hral len pre hráčov, trénerov a funkcionárov. Po precitnutí kompetentných už nepomohli ani pokusy otvoriť štadióny pre divákov zadarmo, lebo to nie je len o peniazoch. Je to hlavne o dôvere a možno aj láske nášho fanúšika k tomuto športu, k danému klubu.
Bude tento trend pokračovať?
Tak, ako sa to dlho kazilo, toľko bude trvať cesta naspäť. Vykročili sme dopredu. Posledné dva – tri roky je tu razantná zmena. Budujú sa a už sa aj vybudovali pekné štadióny, začali sa dodržovať licenčné podmienky, prestalo sa manipulovať s výnimkami. Teraz je tu nový hrací model, ktorý podporí zaujímavosť zápasov, boj na ihrisku. A verím, že fanúšikovia sa na štadióny vrátia.
Súťaž však bude mať už šiesty model. Nebolo ich už priveľa?
Bol to omyl a sebaklam, keď funkcionári na rôznych úrovniach chceli riešiť kvalitu nášho futbalu reorganizáciami. Nakoniec všetci pochopili, že to nemalo zmysel a vrátili sme sa tam, kde sme pred 25 rokmi začínali. Ani tento staronový model nezvýši kvalitu nášho futbalu okamžite, ale atraktivitu určite.
Už teraz niektoré kluby hovoria, že by sa mal model zmeniť, domnievajú sa, že by sa mal znížiť počet účastníkov súťaže. Aký je podľa vás optimálny počet tímov?
Treba vychádzať z toho, že v našom klimatickom pásme, kde v decembri, januári, februári sa kvôli počasiu ale aj tradícii viac trénuje ako hrá, by mal ligový tím odohrať v domácej súťaži za ročník 30 až 38 zápasov. Stačí si pozrieť ligový program v okolitých štátoch. Mám pocit, že zvýšenie počtu mužstiev pri momentálne zlej finančnej situácii by nič neprinieslo, len ďalšie rozdrobenie. A rovnako zníženie na desať, kde by jeden vypadával a každý by hral s každým štyrikrát, by bolo to, čo nechceme a preto to teraz meníme. To všetko už bolo a odišli sme od toho.
Koľko teda vydrží tento model?
Keď sa budú dodržiavať dohodnuté pravidlá hry, tak vydrží veľmi dlho. Je preč doba, keď si kluby riešili svoju záchranu v danej súťaži reorganizáciou súťaže. Som presvedčený, že to už zostane len v rozprávaní starších, ako sa všetko dalo urobiť.
Odštartovala liga. Čo od nej očakávate?
Citeľný obrat k lepšiemu, bude krok po kroku smerovať k väčšiemu záujmu verejnosti o domáci futbal. V prvom rade treba vrátiť nášmu futbalu dôveru, divák musí cítiť, že to, čo zainteresovaní proklamujú, je pravda. Hráči ho zasa musia presvedčiť, že v každej minúte zápasu idú na doraz. Vtedy sa až tak nepozerá na hráčsku kvalitu, lebo tá je závislá od výšky rozpočtov. Dobrá mladá trénerská generácia má výrazne lepšie podmienky ako v minulosti. Mala by dostať na ihrisko nasadenie a kvalitu a prestať sa chváliť, ako zverenci poctivo trénujú. Hráči to ako papagáje opakujú a robia zo seba tréningových hrdinov. Čo robia v tréningu nikoho, okrem priamo zainteresovaných, nezaujíma. Pre diváka je dôležitý výkon v zápase, počet bodov, umiestnenie.
Kto podľa vás získa titul?
Na pravidelných predsezónnych tlačových konferenciách je zo strany aktérov veľa optimizmu a sľubov. Mnohí sa vtedy na chvíľku vidia mimo skutočnú realitu. Ale keď to zoberiem podľa minuloročnej formy tak Žilina a keď podľa ročného rozpočtu tak Slovan.