Akadémií bude dvanásť
Od budúceho ročníka bude pôsobiť na Slovensku dvanásť akadémií. Vo viacerých kluboch už ich činnosť rozbehli, teraz začnú platiť prísnejšie pravidlá a zvýši sa podpora štátu. Súvisí to s novým systémom financovania. Dotácie na výchovu talentov budú rok čo rok stúpať. Pomoc získajú kluby, ktoré spĺňajú infraštrukturálne i športové kritériá. Ich tímy musia pôsobiť v najvyšších mládežníckych súťažiach. A muži hrať v prvej alebo druhej lige.
„Chceme sa posunúť do vyššej kvality, cieľom je, aby sa v akadémiách sústredila slovenská mládežnícka špička. Keď v menších kluboch vyskočia talentovaní chlapci a dievčatá, mali by nájsť v akadémiách svoje miesto,“ vysvetľuje hlavný zámer technický riaditeľ Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Greguš, ktorý predtým pôsobil aj na poste trénera mládežníckych reprezentácií.
Jeho slová dopĺňa šéftréner mládeže SFZ Samuel Slovák. „Do akadémií budú prúdiť väčšie peniaze, ale zvýšia sa aj nároky na infraštruktúru či na prácu trénerov. Prínos nového modelu vidím najmä v tom, že väčšiu podporu získajú aj stredné a menšie kluby, ktoré vychovávajú talentovaných futbalistov.“
Od jedného vzorového útvaru upustili
Dlhší čas sa viedli diskusie o tom, koľko akadémií by malo fungovať na Slovensku. „U nás je tradícia klubovej výchovy mladých hráčov. Platí to o Nitre, Trnave, Slovane, Žiline, Košiciach i ďalších. Preto sme zvolili model akadémií pri kluboch, to je pre nás prirodzenejšie,“ pokračuje Slovák, bývalý úspešný futbalista a reprezentant.
Aj preto SFZ nepristúpil k vybudovania celoslovenskej vzorovej akadémie, ktorá mala byť na západnom Slovensku a koncentrovala by slovenskú mládežnícku špičku. „Vo vyspelých krajinách je tento model už prekonaný a aj národné futbalové asociácie podporujú viac akadémie pri kluboch. Tie majú okrem iného výhodu v tom, že deti zväčša zostávajú v regióne, kde žijú so svojimi rodičmi. Aj kluby by sa len ťažko vzdávali svojich talentovaných futbalistov.“
V budúcej sezóne v každej z dvanástich akadémií naskočí na účte suma vo výške 80-tisíc eur, v ďalšom ročníku stúpne o desať tisíc eur a v ročníku 2019/20 to už bude rovných 100-tisíc. Štát poskytne klubom od augusta prostredníctvom SFZ bezmála dva milióny eur na prípravu talentovaných futbalistov. V tejto sume je zahrnutá aj podpora ostatným klubom, nielen akadémiám. V nasledujúcej sezóne (2019/2020) sa už vyšplhá na 2 357 000 eur.
Na kluby už netreba tlačiť
Pre väčšinu klubov je dotácia zo zväzu len časťou rozpočtu, z ktorého čerpajú financie na mládež. Investujú aj zo svojich zdrojov. „Chceme ich čo najviac finančne odbremeniť, lebo mládež si zaslúži väčšiu pozornosť. Vyžaduje si to nemálo prostriedkov, ktoré idú na ihriská, trénerov a podobne,“ zdôrazňuje Slovák. „Pribúda klubov, ktoré si čoraz viac uvedomujú, že len cestou výchovy kvalitných mladých futbalistov sa dostanú do lepších podmienok a aj čiastočnej finančnej nezávislosti. Dobrá práca s mládežou sa stáva aj istým modelom financovania klubu.“
Kde budú akadémie
Pri ktorých kluboch budú pôsobiť v novej sezóne akadémie? Budú to kluby, ktorých výbery hrali v celoslovenskej dorasteneckej súťaži. Pôsobilo v nej štrnásť účastníkov, z nich vypadnú VSS Košice, ktoré obsadili posledné miesto a oznámili, že končia s mládežníckym futbalom. Z trinástich ďalších klubov ešte jeden podľa vopred daných kritérií túto spoločnosť opustí. V hre sú tieto kluby: FC Nitra, Zemplín Michalovce, Tatran Prešov, Slovan Bratislava, MFK Ružomberok, MŠK Žilina, DAC Dunajská Streda, AS Trenčín, Spartak Trnava, Partizán Bardejov, Dukla Banská Bystrica, Železiarne Podbrezová, FK Senica. Uvádzame ich v poradí, v akom skončili v dlhodobej súťaži.
Podľa Slováka sa v posledných rokoch v kluboch práca s mládežou skvalitnila. „Viac sa venujú talentom a my im chceme v tom pomáhať. Nemusíme na ne príliš tlačiť, samy vedia, že musia vychovať čo najviac kvalitných hráčov. Je lepšie investovať do vlastného hráča ako kupovať priemerného futbalistu zo zahraničia.“
Tento systém ako prví nastavili v Žiline a prináša im prvé výsledky. V poslednom období práve MŠK pripravil najviac hráčov do slovenských mládežníckych reprezentácií. Ale aj predal šikovných futbalistov do zahraničia (Bénes, Škriniar…), čím si výrazne vylepšil rozpočet.
Kontrola bude prísnejšia
Čo čaká kluby od nasledujúcej sezóny?
„Musia požiadať o udelenie licencie,“ vraví Greguš. „Predpokladom bude, aby spĺňali prísne kritériá. Prvou podmienkou je, aby ich žiacke a dorastenecké výbery pôsobili v najvyšších republikových súťažiach. Akadémie musia mať svoje internáty, celotýždňovú starostlivosť o mladých hráčov, systém individuálnych tréningov, špeciálny štúdijný plán. Samozrejme, aj vyhovujúcu infraštruktúru, ihriská, telocvične, podmienky na regeneráciu, ale aj personálne zabezpečenie, kvalifikovaných trénerov a podobne.“
V dorasteneckej lige hrá aktuálne štrnásť tímov, tento počet od najbližšej sezóny klesne o dva podľa vopred určeného systému hodnotenia. Zväz zároveň chystá prísnejšie kontroly dodržiavania podmienok tréningového procesu.
Vedie Nitra, aktuálne dominuje Žilina
Ján Greguš sa celú svoju profesionálnu futbalovú kariéru venuje práci s talentovanými futbalistami. Viac ako dvadsať rokov si robil podrobné záznamy o tom, koľko reprezentantov v mládežníckych tímoch vychovali kluby. Do úvahy bral len štarty hráčov v minimálne 50 percentách oficiálnych stretnutí.
Historický rebríček vedú Nitrania, ktorí „dodali“ do reprezentácií 206 mladých futbalistov. V posledných rokoch efektivita ich práce poklesla. Od roku 2009 jasne dominujú Žilinčania, patrí im celkovo druhé miesto s 201 talentami. V ročníku 2015/1016 z ich klubu prišlo do mládežníckych reprezentácií 20 futbalistov, z Trenčína 14 a zo Slovana a Trnavy po 12.
Za vyše dve desaťročia (1995 – 2016) vychovalo aspoň jedného mládežníckeho reprezentanta 43 klubov. Poradie na prvých miestach podľa počtu hráčov pôsobiacich v niektorej z mládežníckych reprezentácií:
| 1. | Nitra | 206 |
| 2. | Žilina | 201 |
| 3. | Slovan | 199 |
| 4. | Inter | 161 |
| 5. | VSS Košice | 146 |
| 6. | Prešov | 141 |
| 7. | Trnava | 140 |
| 8. | Banská Bystrica | 124 |
| 9. | Dubnica | 110 |
| 10. | Trenčín | 106 |
| 11. | Ružomberok | 79 |
„Doteraz sme dostávali z klubov plány a vyhodnotenia, ale nedokázali sme pri množstve mládežníckych útvarov skontrolovať, aká bola realita. To sa teraz zmení. Menovali sme troch odborníkov, ktorí budú koordinátormi tréningového procesu v jednotlivých oblastiach. Neohlásení budú navštevovať kluby a kontrolovať, či sa dodržiavajú plány i kvalitatívne kritériá. Chceme, aby sa všade trénovalo na úrovni, v súlade s modernými trendmi,“ tvrdí Greguš.
Taký talent ako Dubovský chýba
Peniaze budú prúdiť do klubov podľa nového kľúča a budú účelovo viazané. „To znamená, že sa môžu využiť len na mládež. V minulosti sa stávalo, že klub dostal peniaze na plat mládežníckeho trénera a zaplatil z nich plyn a elektrinu. To sa nesmie opakovať, budeme posielať peniaze priamo na účty trénerov,“ vraví technický riaditeľ zväzu.
Greguš pracoval s mládežou od roku 1990 v nitrianskom klube, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia s mladšími i staršími dorastencami vybojoval štyri tituly majstra Slovenska.
„Porovnával som v posledných rokoch situáciu v Česku a Slovensku. U nás hrá v najvyššej súťaži viac mladých hráčov. Súvisí to aj s tým, že v porovnaní s inými krajinami sme chudobnejší a kluby viac dávajú priestor odchovancom a talentovaným hráčom, je to lacnejšie. Skôr naskakujú aj do ligy. České kluby sú bohatšie a majú väčšie možnosti kúpiť si hotových hráčov.“
Podľa neho sa musí v budúcnosti zvýšiť najmä kvalita obsahu tréningu. To bude hlavná úloha akadémií. „Čo sa týka objemu, trénujeme rovnako ako v popredných futbalových krajinách,“ domnieva sa. „Talenty na Slovensku máme, ale chýbajú medzi nimi výrazné individuality. Akou bol napríklad kedysi Peter Dubovský. Keď prišiel so Slovanom do Nitry, okamžite upútal, za päť minút bolo všetkým jasné, že tento chlapec vyniká o hlavu nad ostatnými.“
Riaditeľ mládeže MŠK Nosický: Našich trénerov nám môžu závidieť aj v zahraničí
V Žiline funguje futbalová akadémia pri MŠK už viac rokov a dosahuje dobré výsledky. Pôsobí v nej asi 300 detí, venuje sa im 30 trénerov, z nich polovica sú profesionálni zamestnanci klubu. MŠK na mládeži nešetrí, ročný rozpočet dosahuje 600-tisíc eur. Riaditeľom mládeže je skúsený tréner Ľubomír Nosický. V minulosti viedol prípravku, ale aj prvoligových žilinských futbalistov. „Teraz nemám pod palcom len jeden tím, ale môžem sa podieľať na práci štrnástich výberov všetkých vekových kategórií,“ vraví.
V čom má podľa vás žilinská akadémia náskok pred ostatnými?
Veľa sa odvíja od atmosféry v klube, a tá je výborná. Pracuje u nás množstvo šikovných mládežníckych trénerov, ich počet i kvalitu nám môže závidieť aj veľa zahraničných klubov. Medzi nimi sú aj bývalí reprezentanti, napríklad Vlado Labant či Rado Zábavník. Usilujeme sa, aby nároky boli vysoké, ale dôležitá je aj uvoľnená, pozitívna atmosféra. Chceme, aby deti boli otvorené a tréneri ich podporovali najmä v tom, že futbal je hra. U detí musí zostať uvoľnenosť a hravosť. Vieme, čo chceme a ako to aj dosiahnuť. Usilujeme sa posúvať vyššie nielen hráčov, ale aj všetkých, čo s nimi pracujú, najmä trénerov.
Tvrdíte, že viete, čo chcete. Čo je priorita vášho úsilia?
Pre nás je rozhodujúce, že systém výchovy talentov je ucelený od prípravkárov až po béčko mužov. Posledných päť rokov pripravujeme talenty podľa jednotného herného štýlu vo všetkých kategóriách. Postupne sa posúvajú vyššie a vždy vedia, čo ich čaká. Naším cieľom je vychovať čo najviac futbalistov pre mužský futbal, ktorí sa uplatnia v prvom mužstve a prípadne v iných kluboch, čo môže byť pre klub zaujímavý zdroj príjmov.
Je v regióne záujem o futbal? Musíte nejakých záujemcov odmietnuť?
Záujem je veľký a stáva sa, že musíme deti aj odmietnuť. Najmä v kategórii do deväť rokov nastane prvé sito. Ďalšie u desaťročných chlapcov. Spolupracujeme aj s viacerými klubmi v našom širšom regióne, s Baníkom Horná Nitra, Námestovom, Jupie Podlavice, usilujeme sa im pomáhať aj v tréningovom procese, aby čo najlepšie pripravili talentovaných hráčov, ktorí potom nájdu uplatnenie aj u nás, aj v iným kluboch.
Máte v akadémii aj deti zo vzdialenejších miest?
Máme ich aj z východu, napríklad od Bardejova, v takomto prípade je však veková hranica nad 14 rokov. Nič nerobíme nasilu, dieťa musí byť schopné fungovať nejaký čas aj bez rodiny. Nie každý to zvládne. Zabezpečíme im ubytovanie, kvalitný tréning, regeneráciu, ale dôležité je aj to, aby sme v takomto prípade aspoň trochu suplovali rodinu. Vedieme ich k tomu, že dôležité je tiež vzdelanie, škola, charakterové vlastnosti. Náš prístup je komplexný.
Zo žilinskej mládežníckej základne vyšli v poslednom období viacerí šikovní hráči, napríklad Škriniar a Bénes, ktorí sú už v reprezentácii. Aké ďalšie mená stoja za zapamätanie?
Na prvom mieste mi napadá David Hancko, má 19 rokov, je členom áčka, v rezerve stabilne hráva a strieľa aj góly, hoci je stredný obranca. Má talent i potrebnú mentalitu. Alebo Roland Grebenič, hrotový hráč, má šestnásť a trénuje s áčkom, nastupuje za rezervu v základnej zostave a strelil aj nejaké góly.