V zápase s najväčším súperom Slovanom Bratislava strelil víťazný gól, svoj trinásty v ročníku. „Je najdôležitejší v mojej doterajšej kariére,“ tvrdí 24-ročný stredopoliar.
Kapitánsku funkciu ste prebrali po dlhoročnej opore žilinského tímu. Ako ste brali túto novú úlohu?
Určite nielen ako formálnu vec. Byť kapitánom mužstva v takom klube, akým je MŠK, je vážna vec, veľký záväzok, aby sme spoločnými silami niečo dokázali. Túto dôveru si vážim.
Žilina má siedmy titul, ale váš je prvý. Ako vnímate tento úspech?
To sa ťažko opisuje slovami. Niečo podobné naplno zažívam prvý raz, je to fantastický pocit. Nádhera. Uplynulú sezónu považujem za moju najlepšiu. Keď som v Žiline predlžoval zmluvu, zisk titulu bol mojím hlavným cieľom. Hovoril som si, že kým ho nezískam, odtiaľto neodídem. Ibaže by ma vyhodili…(smiech)
To znamená, že teraz môžete už odísť?
Nie, tak som to nemyslel. Chcel som len zdôrazniť, že titul som chcel získať za každú cenu, bol to môj jednoznačný cieľ.
Posledný krok k nemu ste urobili na Pasienkoch. Verili ste, že ho získate už teraz?
Vedeli sme, že nás čaká kvalitný súper a ťažký, vyrovnaný zápas. Čakal som, že môže rozhodnúť aj jedna využitá šanca. Chceli sme získať titul čo najskôr, vyhrať v Bratislave, na pôde najväčšieho súpera. V šatni sme si hovorili, že budeme bojovať jeden za druhého, to sme aj splnili. Myslím si, že sme vyhrali zaslúžene. Je to pre nás čerešnička na majstrovskej torte.
O výhru, ktorá definitívne rozhodla o titule, ste sa postarali gólom v závere stretnutia…
Stále som veril, že zápas zlomíme a vyhráme. Som šťastný, že som dal rozhodujúci gól, je najdôležitejší v mojej doterajšej kariére. Každé víťazstvo, ktoré sme v aktuálnej sezóne vybojovali, bolo pekné, ale posledné najkrajšie.
Slovan na jar v jednom okamihu znížil váš náskok na päť bodov. Neznepokojovalo vás to?
Prehrali sme hneď úvodný jarný zápas v Senici a potom nás čakali náročné zápasy vonku v Podbrezovej a Dunajskej Strede. Bolo to náročné, ale panike sme nepodliehali, išli sme naďalej po našej ceste.
Čo bolo pre vás v majstrovskom ročníku najťažšie?
Prežili sme zopár ťažkých vecí, najmä keď sa nám zranili dvaja kľúčoví hráči – Viktor Pečovský a Peter Mazáň. Potom aj Yusuf Otubanjo. S týmto sme sa musleli vyrovnať. Prekážok bolo aj viac, ale dobre sme sa s nimi popasovali.
Čo bolo podľa vás rozhodlo, že sa tešíte z jasného náskoku?
Celoročná drina. A tímovosť, priali sme jeden druhému, vyrovnali sme sa so stratami kľúčových hráčov. Takí sa veľmi ťažko nahrádzajú, úplne plnohodnotne sa to skoro ani nedá, ale podarilo sa nám to. Keď sa nám pred rokom-dvoma príliš nedarilo a mnohí nás odpisovali, tréner s realizačným tímom nám veril. Dôležité tiež bolo, že mužstvo zostalo tento rok pokope. A v niektorých momentoch, keď sa lámali zápasy, sa konečne priklonilo šťastie aj k nám. Ale titul nám patrí zaslúžene.
Žilina bude reprezentovať slovenský futbal v Lige majstrov. Ako vidíte vaše šance?
O tom sme zatiaľ neuvažovali. Prvoradým cieľom bolo získať titul. Ale snom každého je zahrať si v skupine európskej súťaže. To je veľká motivácia. Máme kvalitný tím, ale vždy sa môže ešte doplniť a posilniť, konkurenčné prostredie je dôležité.
O titule je rozhodnuté, ale súťaž stále beží. Bude ťažké koncentrovať sa na nasledujúce zápasy?
Nemyslím si to. Futbalu sa nevenujeme len kvôli titulu, ale máme pred sebou aj ďalšie ciele. Titul síce teraz poriadne oslávime, lebo ktovie, či sa ešte niečo podobné zopakuje, ale potom makáme ďalej.
V hre je ešte koruna kráľa strelcov. V tabuľke kanonierov vám patrí tretie miesto, ale na čele je váš spoluhráč Filip Hlohovský. Budete mu k nej pomáhať?
Áno, určite mu pomôžeme. Zaslúži si to. Najmä za to, ako sa v každom zápase obetuje v prospech mužstva.