Samozrejme, každý má právo nakladať so svojimi peniazmi, ako uzná za vhodné. A financovať slovenský futbalový klub je v športe jedna z najkomplikovanejších investícií. Ten, kto vycáluje veľké prachy, musí mať akiste zavše pocit, že vyhodil balík peňazí z okna. Nemôže to robiť každý. Na také dobrodružstvo sa podujme spravidla len fanatik, ale aj ten musí potom ctiť základné pravidlá.
Myjavskí bosovia rezignovali, šokujúco tvrdia, že už nechceli robiť, čo ich nenapĺňa, nemali vraj radosť z futbalu a hrozilo, že naň úplne zanevrú. Rozhodli sa stiahnuť svoj tím zo súťaže. Urobili to už pred zopár rokmi v Podbrezovej a nedávno aj v Borčiciach. V oboch prípadoch išlo o druholigovú súťaž.
To, čo sa stalo na Myjave v rozohratej súťaži, je totálny krach, futbalová kapitulácia. Nielen pre klub, ale aj pre ligu a slovenský futbal. Rozhodnutie disciplinárnej komisie a udelenie trestov pre myjavských hráčov a funkcionárov je v porovnaní s tým prkotina a nemala by byť v normálne fungujúcej futbalovej spoločnosti dôvodom na radikálny ťah. Otázka, ktorú v podtexte kladú aj myjavskí šéfovia, znie, či slovenská futbalová realita utvára podmienky, aby sa podobný úlet nemohol stať.
Slovenský futbal také kluby, ako je myjavský, potrebuje, to majú Halabrínovci svätú pravdu. Tvrdia, že si všetko zvážili, ale z rozhodnutia cítiť urazenosť, pripomína skôr skrat, ktorý urobili horúcou hlavou. Škoda, že neprevážili ich horúce srdcia, ktoré určite bili – v minulosti to neraz ukázali – v prospech futbalu.