Ďakovali mu spoluhráči, tréneri, funkcionári i fanúšikovia. Z ihriska poslednýkrát zišiel dlhoročný kapitán, ktorý svoj tím priviedol zo štvrtej ligy až medzi futbalovú elitu.
Rozlúčku s futbalom ste nosili v hlave už dlhšie. Bola podľa vašich predstáv?
To, čo pre mňa chalani spolu s fanúšikmi pripravili, bolo niečo úžasné, dojalo ma to. S trénerom som bol dohodnutý, že odohrám posledných 10 minút, veľmi som túžil po desiatom ligovom góle. Škoda, že to nevyšlo. Možno mohlo prísť viac ľudí.
Na Slovan to viete, body s ním ste zbierali so železnou pravidelnosťou. Máte nejaké vysvetlenie?
Slovan je to isté, čo v Česku Sparta. Každý sa chce vytiahnuť. My hráči, ale aj diváci, sme zápasy proti nemu prežívali ešte intenzívnejšie. Je to klub, ktorý láka.
Víťazstvá proti nemu chutili najviac?
Áno, tie víťazstvá boli naozaj špeciálne. No ako rodený Myjavčan som mal rád aj zápasy proti neďalekej Senici, v ktorých sa mi strelecky darilo. Aj ľudia na ne spočiatku chodili v hojnom počte.
Na čo budete spomínať najradšej?
Na všetky postupy, ktoré sme tu na Myjave vybojovali, spoločné rodinné dovolenky v zahraničí, prvé ligové víťazstvo, či prvý ligový gól. Ten sa mi podarilo streliť práve na štadióne v Senici. Prebiehala tuším 65. minúta, na tribúnach bolo viac Myjavčanov, ako domácich.
Je niečo, na čo by ste rád zabudol?
Fúha, hádam si ani nespomeniem. Mal som šťastie na spoluhráčov i trénerov, v kabíne sme mali vždy skvelú partiu, bola dobrá zábava. V hlave mi zostalo iba to pozitívne.
Prevláda vo vás smútok, že sa niečo skončilo, alebo radosť, že niečo nové sa začne?
Keď sa jedny dvere zatvárajú, ďalšie sa otvoria. Prídu nové možnosti a predovšetkým voľné víkendy, ktoré chcem stráviť s rodinou. Dúfam, že budeme teraz všetci spokojní.
Ako sa vám páči predstava o živote bez futbalovej lopty?
S pribúdajúcim vekom som sa k futbalovým tréningom musel akoby prehovárať. Chýbať mi bude predovšetkým zápasový adrenalín. Futbalový život som mal od detstva nadávkovaný, zatiaľ netuším, ako to nahradím.
V nedeľu ráno sa zobudíte a začne sa život bez futbalu. Čo urobíte inak, ako počas aktívnej kariéry?
Mám nabitý program. Už v nedeľu odlietam na zahraničnú služobnú cestu, potom sú Vianoce, december utečie ako voda. Už rok sa popri futbale venujem práci v mestských spoločnostiach. Od 1. januára nastúpim do ešte intenzívnejšieho kolotoča povinností. Možno si ani nestihnem uvedomiť, že ešte nedávno som hrával aktívne futbal. Iba ak počas voľných víkendových dní.
Už raz ste si medzi futbalom a prácou obchodného riaditeľa museli vybrať. Po postupe do 1. ligy vyhral futbal. Nikdy ste to neoľutovali?
Nie. Bolo to výborné rozhodnutie, neľutujem ani na sekundu. Najprv som si hovoril, že to vyskúšam rok, nakoniec z toho boli viac ako štyri sezóny.
Čo z vašich bohatých futbalových skúseností využijete vo svojej práci?
Že ak raz bude niekto lepší ako ja, bez problémov to uznám. A tiež viem, že život budem brať aj naďalej športovo.
Do klubu ste prišli v roku 2007 v neľahkých časoch. Snívali ste vtedy o 1. lige?
Ani náhodou. Na Myjavu som sa vracal z nižšej rakúskej súťaže. Boli sme predposlední v 4. lige, no zachránili sme sa. Potom sa naspäť vrátili chlapci z Myjavy a začala sa naša futbalová rozprávka.
Uvidíme vás ešte niekedy vo futbalovom kolotoči v trénerskej, alebo inej funkcionárskej pozícii?
Na to teraz nedokážem odpovedať. Predstavu mám, pred jej realizáciou však musí prebehnúť diskusia s vedením klubu.
Takže to predsalen nie váš definitívny koniec na Myjave?
Uvidíme, povedal slepý (smiech).