Už ako noví majstri ste prehrali stretnutie s najväčším súperom Žilinou. Ako veľmi vás tento fakt mrzí?
Veľmi sme chceli vyhrať posledný domáci zápas tohto ročníka. Výsledkovo sme ho nezvládli, oslavy by lepšie chutili po víťaznom stretnutí. Máme však teraz aj tak obrovskú radosť, pretože titul je odmena za celý rok, jeden zápas o ňom nerozhodol.
Vy ste sa opäť vrátili na ihrisko až v závere sezóny…
Teší ma to. V predchádzajúcich zápasoch som už naskakoval do hry v ich priebehu, teraz som vybehol na ihrisko opäť v základnej zostave. Chcel som si ho užiť, škoda prehry. Mali sme aj nejaké šance, ale Žilina si ich vypracovala najmä v prvom polčase väčšie a asi vyhrala zaslúžene.
Získali ste ako šiesty tím v slovenskej lige double. Ako vnímate tento fakt?
Možno až časom doceníme, aký úspech sme vybojovali. Je to odmena za tvrdú prácu. Mužstvo má vnútornú silu, chcelo stále vyhrávať.
V čom bola podľa vás jeho najväčšia sila a prednosť?
Usilovali sme sa byť stále tímoví, ale za úspechom je dennodenná drina na tréningoch. Najviac sme sa posunuli vo víťaznej mentalite, veľmi neradi sme prehrávali, cítili sme túžbu byť úspešní, na ihrisku sme boli ochotní nechať srdce. Či sme nastúpili doma alebo vonku. Za to aj teraz prišla odmena.
Čaká vás Liga majstrov…
Je to pre nás obrovská výzva sa v nej popasovať o dobrý výsledok. Niečo sme už zažili v Európskej lige v dvoch predchádzajúcich ročníkoch. Mali sme z toho fantastické pocity, či už v Žiline, kde prišlo osemtisíc divákov, alebo na štadióne Hull City, kde ich bolo dvadsaťtisíc.
Na čo si trúfate v najprestížnejšej súťaži?
Ešte je pred nami veľa práce. Čaká nás najskôr posledné kolo ligy a potom príprava. Predbežne som si pozeral možných súperov a to sú tímy, ktoré majú už obrovské skúsenosti. Pokúsime sa aj v Európe dosiahnuť viac, ako to bolo v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Načítavajú sa športové výsledky...