Načo je profesionálnemu futbalistovi vysokoškolský diplom z politológie?
Na to je dosť ťažká odpoveď… Maturoval som na športovom gymnáziu na bratislavských Ostredkoch, na vysvedčení som mal tri jednotky a jednu dvojku. Rodičia ma viedli k tomu, aby som si zvyšoval vzdelanie, vyvíjali na mňa pozitívny tlak, ale iniciatíva zostala na mne. Chcel som takisto ďalej študovať, ale bolo to náročné skĺbiť s vrcholovým futbalom.
Mali ste nejaké úľavy?
Ani nie, nakoniec som to zvládol. Prednáškové dni boli len v piatok a sobotu, ale ani to nešlo úplne hladko. Stávalo sa, že v sobotu ráno som sa vybral do školy a odtiaľ som utekal na zraz pred stretnutím. Vtedy sa to dalo, lebo sme nechodili na predzápasové sústredenia.
Vedeli v klube, že študujete? Podporili vás?
Vedeli o tom, ale nepriznával som sa, že som sobotu trávil na prednáškach, keď bol večer zápas. To by sa nijakému trénerovi nepáčilo.
Prečo ste si vybrali práve politológiu?
Dlho som zvažoval, čo si zvoliť. Chcel som, aby ma štúdium bavilo a zároveň sa dalo zladiť s futbalom. Mal som pôvodne inú predstavu, ako mladý hráč som pôsobil v Českých Budějoviciach a začal som študovať pedagogický smer – geografiu, ktorá ma vždy lákala a telesnú výchovu. To bol však prípad, keď som školu nedokázal skĺbiť s futbalom.
V čom bol problém?
V tomto prípade bola jedinou možnosťou denná forma štúdia. Navštívil som prodekana a pýtal som sa, či mi nevie pomôcť. Mladý pán, musíte sa rozhodnúť sám, či chcete študovať alebo hrať futbal, odbil ma. Keď som sa vrátil do Slovana, voľba padla na politológiu, prednášky boli v Bratislave a mohol som si zvoliť diaľkové štúdium.
Bavilo vás?
Niečo áno, niečo nie. Tak ako to v škole býva. Vyžíval som sa najmä v geopolitických predmetoch. Prednášali nám aj ľudia, ktorých teraz často sledujem v médiách. Napríklad primátor Nitry Jozef Dvonč alebo známy politológ Peter Horváth, ktorý bol aj vedúci mojej diplomovej práce.
Všimli si učitelia a spolužiaci fakt, že ste profesionálny futbalista?
Mnohí to netušili. Doktor Horváth sa ma na jednej skúške odrazu spýtal, čo mám spoločné s Dobrotkom, ktorý hrá v Slovane… Vysvitlo, že on je veľký fanúšik Trnavy… (smiech)
Vyhodil vás zo skúšky?
Nie, naopak, neskôr, keď som písal diplomovku a chodil na konzultácie, prehodili sme vždy zopár slov aj o futbale.
Mimochodom, aká bola téma vašej diplomovej práce?
Hodnotenie prezidentských volieb na Slovensku v roku 2009, v ktorých sa stretli vo finále Iveta Radičová a Ivan Gašparovič.
Čomu ste sa v nej venovali?
Celému komplexu otázok, kandidátom, výsledkom, hodnoteniu podľa krajov, kampani, antikampani, vplyvu médií… Neskôr som túto tému rozvinul v rigoróznej práci, kde som porovnával tieto voľby s voľbami v roku 2004.
K akým záverom ste dospeli?
Voľby nie sú nikdy úplne čistá hra, to si myslím aj o veľkej politike. Kampaň nebýva zväčša korektná.
Pocítili ste niekedy ako výhodu, že ste získali vyššie vzdelanie?
V súvislosti s futbalom…? Určite nie. Niektorí spoluhráči vedeli, že študujem na vysokej škole. Ale väčšina nemá ani šajn, že Dobrotka má nejaký titul. V šatni či na ihrisku je to jedno, tam rozhodujú iné veci. To, že sa mi v škole darilo, mi však prinášalo veľké vnútorné uspokojenie. Poháňalo ma, motivovalo. Keď som sa stal bakalár, bol som hrdý, že som to zvládol. Idem ďalej, vravel som si.
Koľko vysokoškolsky vzdelaných futbalistov je okrem vás v slovanistickej šatni?
Uff, to presne neviem, asi nik, ale nechcel by som niekomu krivdiť. Vrátil som sa do Slovana po dlhšom čase a je tu veľa nových hráčov. Zažil som v tímoch, kde som pôsobil, len zopár vysokoškolákov.
Prečo tak málo futbalistov študuje v porovnaní s minulosťou?
Akiste aj preto, že to nie je naozaj jednoduché. Nechcem však povedať, že v minulosti to bolo ľahké, najmä ak niekto študoval poctivo. Pred viacerými rokmi bol však futbal väčším spoločenským fenoménom, hráči boli nielen úspešnejší, ale aj známejší, možno im viac vyšli učitelia v ústrety a aj kluby mali väčší záujem, aby ich hráči študovali. Odpustili im aj nejaký tréning.
Hráči boli dlho oficiálne amatéri, teraz je futbal ich zamestnaním. Ovplyvňuje to počty vysokoškolákov v tímoch?
Nepochybne, štúdium je osobnou iniciatívou každého hráča. Neviem si predstaviť, že nepríde na dva tréningy, lebo bol v škole. To by sa trénerovi nepozdávalo. Ale spomínam si, že keď som bol ešte žiak v Slovane, neraz som napríklad od pána trénera Hrdličku počul, že nie je dôležité len to, ako trénujem, ale aj to, ako sa učím. Myslím si, že je v tom kus pravdy. Kto sa fláka v škole, nebude ani poctivo trénovať.
Vnímali ste štúdium aj ako vaše zadné vrátka?
Samozrejme, len málo hráčov zostane po skončení kariéry pracovať vo futbale a dokáže sa ním na úrovni živiť. Nie každý môže byť popredný tréner či špičkový manažér.
Futbal sa však považuje za lukratívnu prácu, kde sa dajú zarobiť veľké peniaze. Ak je futbalista kvalitný, môže prestúpiť do zahraničia…
Je to pravda, ale futbalový život je krátky. Nik nevie, či skončí v tridsiatke alebo to potiahne dlhšie. Stále hrozí aj riziko zranenia, ktoré môže predčasne ukončiť kariéru. Ak sa chce 35-ročný bývalý futbalista zamestnať, má problém. Všade sa ho spýtajú, čo robil doteraz, aké má vzdelanie, akú prax… To, že hral iba futbal, mu príliš nepomôže. Hráči, ktorí pôsobili len na Slovensku či v Česku, musia uvažovať, čím sa budú živiť po skončení kariéry. Je dobré mať aj plán B.
Nemôže sa hráč aj v domácich podmienkach zabezpečiť aspoň na nejaký čas?
Aj u nás špičkoví hráči v popredných kluboch zarábajú nadštandardne, ale dôležitý je tiež fakt, ako naložia s peniazmi. Poznám futbalistov, ktorí ich rýchlo minú, na autá či značkové oblečenie.
Nedávno ste oslávili tridsiatku. Uvažujete už o tom, čo budete robiť ďalej?
Áno, ale zatiaľ som neurobil nijaké rozhodnutie. Viacerí ma nahovárajú, aby som si urobil trénerskú licenciu, ale nie som presvedčený, či sa mám vydať týmto smerom. Futbalových trénerov je veľa a mnohí nemajú uplatnenie. Možno by som si vedel predstaviť prácu v nejakej funkcii v štruktúrach klubu. Ale je celkom možné, že nezostanem vôbec vo futbale.
Plánujete využiť politologické vzdelanie?
Známi sa ma pýtajú, či sa dám na politiku. Viem si to predstaviť, ale len v prípade komunálnej politiky, v nej by to azda malo zmysel. V nej by sa mali riešiť konkrétne problémy ľudí, aspoň to je moja predstava. Možno by som mohol využiť aj skúsenosti zo športu, pomôcť jeho rozvoju, utváraniu lepších podmienok.
Po návrate zo Slavie ste sa po krátkom čase stali opäť kapitánom Slovana. Čo o tom rozhodlo?
Tajné hlasovanie všetkých hráčov. Každý napísal na lístoček meno kapitána a jeho zástupcu. Voľba padla na mňa, zástupcami sa stali Dušan Perniš a Kornel Saláta.
Boli ste viac ako týždeň chorý, netrénovali ste. Pocítite takýto výpadok v príprave?
Je to veľmi nepríjemné. Nielen to, že som skoro dva týždne netrénoval, ale bral som aj antibiotiká a telo je oslabené. Viem aj z vlastných skúseností, že návrat po takom liečení je vždy dosť ťažký. Ale stáva sa to a musím sa s tým vyrovnať a dostať sa čo najrýchlejšie do optimálnej formy a tempa.
Zo Slovana odišlo veľa tradičných opôr, mnohí to vnímajú tak, že sa tvorí nový Slovan. Bude silnejší ako na jeseň?
V kádri nastali veľké zmeny, výrazne sa omladil. Hráči, ktorí odišli, mali skúsenosti i kvalitu. Teraz sa usilujeme všetko postaviť na tímovosti. Pokúsime sa niektoré nedostatky nahradiť vyšším úsilím, bojovnosťou, agresivitou, behavosťou, elánom, ktorý prinášajú mladší hráči. Budeme potrebovať aj trochu trpezlivosti, ale všetky zmeny sa robia najmä pre to, aby bol Slovan silnejší a ukázal príťažlivejší futbal.
Mužstvo obhajuje titul. Stále sa hovorí, či ešte môže dostihnúť na čele Žilinu. Čo si o tom myslíte?
Za trénera Jarolíma som zažil, že sme mali po jeseni rovnako veľkú, dvanásťbodovú stratu na Žilinu, a predsa sme získali titul. Vtedy sme však mali asi silnejšie mužstvo a Žilinčanom nevyšla jar, stratili veľa bodov. Môže sa opäť stať, čo pred štyrmi rokmi, ale my to už nemáme v rukách. Musíme sa usilovať získať čo najviac bodov a uvidíme, na čo to bude stačiť.