O niekoľko dní uplynie dvadsať rokov, čo ste získali prvý slovenský titul v prvom ročníku ligy. Hovorí vám ešte niečo tento úspech?
Už nie. To je dávna minulosť. Doba je taká rýchla, že už si poriadne nespomínam, čo bolo pred rokom-dvoma, nieto pred dvadsiatimi. Každého zaujíma, čo je dnes a čo bude zajtra.
Slovan ho získal v predstihu štyroch kôl, čo sa môže udiať i najbližšiu sobotu. Na lavičke ste sedeli s Jozefom Valovičom – tiež ako teraz. Nachádzate ešte nejaké súvislosti po 20 rokoch?
Je ich už málo. Takmer všetko je iné. Iná doba, iná atmosféra, iný tím, iní hráči. Hráme na inom štadióne. Aj návštevy sú iné.
Ako ste sa zmenili vy?
Som o dvadsať rokov starší a už nie som taký impulzívny. Na mnohé veci sa pozerám pokojnejšie. Povedal by som – s absolútnym nadhľadom.
Bolo vtedy ťažšie získať titul?
Bolo viac kvalitnejších a aj viac ekonomicky silnejších klubov. Niektoré už dávno zmizli z prvoligovej mapy – Bardejov, Prievidza, Humenné. Všade tam chodil Slovan s rešpektom a zápasy sledovalo aj osem-desaťtisíc divákov.
Kam sa to všetko vyparilo?
Už nikde nevládne také nadšenie, aké som videl vtedy. Vytratil sa klubizmus i lokálpatriotizmus. Kedysi chodilo na Tehelné pole tridsať tisíc i viac divákov, teraz na Pasienky sotva dvetisíc. Ľudia majú iné starosti a v televízii si môžu vybrať akýkoľvek špičkový zápas zo zahraničnej ligy, ponuka je široká. Ani marketing ligy nie je taký, aby upútal diváka. Je dôležité, aká je prezentácia súťaže, klubov, hráčov.
Nie je to všetko najmä o kvalite?
Samozrejme, aj o nej. Kedysi kvalita zostávala a priemer musel odísť. Teraz je to opačne: kvalita odchádza a priemer ostáva. V priamej konfrontácii nie sme dôstojným súperom ani pre trochu zdatnejšie zahraničné tímy a fanúšik od nás očakáva viac. Pred vyše dvadsiatimi rokmi sme už tiež zaostávali, ale odohrali sme aj s poprednými tímami slušné zápasy – s Realom sme doma prehrali 1:2 a v odvete vybojovali remízu 1:1, nezľakli sme sa ani Dortmundu či ďalších. V tom čase sa ešte neobchodovalo s hráčmi ako teraz. To postupne narušilo kompaktnosť tímov a tiež atmosféru v nich.
Z titulov bolo asi najťažšie získať federálny…
Nielen federálny titul, ale nebolo jednoduché obsadiť ani druhé miesto rok predtým, keď sme skončili bod za Spartou. Alebo aj rok po ňom, keď sme sa lúčili s federálnou ligou tretím miestom.
Sú súčasní hráči lepší ako tí, ktorí získali pre Slovan prvé slovenské tituly, nalepilo sa na nich niečo pozitívne v ére profesionalizmu?
Niektorí sú lepší, ale väčšina horších. Čo je však najpodstatnejšie, vtedy sme mali najmä silnejší tím. Niekoľko rokov sme ho formovali, hráči vyrastali spolu na Tehelnom poli. Boli viac spätí s klubom.
Čo vám najviac chýba na súčasnej generácii?
Prekvapuje ma, že mnohí nechcú byť lepší. Sledoval som v televízii zápas Liverpoolu a Manchestru City a kamera ukázala detail, ako sa Škrtel pred začiatkom druhého polčasu fackal. Poslal som mu esemesku – čo to malo znamenať? Dával som si facky, aby som sa ešte viac vyhecoval, vybičoval, reagoval. Hrá za Liverpool, zarába možno sedemdesiat tisíc libier týždenne, mohol by si natierať tvár krémom. Ale on sa fackuje, chce byť lepší. Toto chýba väčšine našich hráčov. Nevyužívajú šancu, ktorú im dala nová éra.
V čom ju nevyužívajú?
Nájde sa ich zopár s talentom od Boha. To, čo sa nedá naučiť, to majú. Ale to, čo závisí najmä od nich – úsilie, sebadisciplína, prístup, ctižiadosť – to jednoducho nejde, to je problém. Keby mali v mojej generácii Adamec, Jokl, Dobiaš, Petráš, Masný také možnosti ako súčasní futbalisti, tak hrajú v špičkových európskych kluboch. Nepočul som, že by sa o niektorého nášho súčasného hráča niekto bil…
Pred minuloročným návratom do Slovana ste dlhšie netrénovali. Nechýba vám to?
Nemám taký pocit. Futbal som sledoval veľmi pozorne, majiteľovi Slovana som pomáhal od jeho vstupu do klubu. Pravda, inak hodnotíte všetky situácie, keď sedíte na lavičke a prežívate to bezprostredne. Emócie sú silnejšie ako na tribúne. Už je to iný adrenalín.
Netrpí futbalový Slovan tým, že ste poslanec a máte v týždni dosť iných povinností?
Nie som v klube sám, máme kvalitný realizačný tím. Vždy si povieme, čo budeme robiť. Keď mám voľno, idem na štadión. Víkendy mám voľné, môžem sa venovať futbalu. Nájdem si aj čas na rozhovory s hráčmi.
O čom sa bavíte? Ste prísny?
Viem byť aj zlý a prichádza ku konfliktom. Každý hráč má svoju zmluvu a v nej stanovené, čo sú jeho povinnosti i práva. Ak ju porušuje, musí byť niekto, kto mu to povie, ak treba aj zvýšeným hlasom. Niektoré veci sa nepočúvajú najlepšie. Dnes už hráči nie sú na rozdiel od minulosti ticho, reagujú, vymieňame si názory. Ak potom robia, čo majú, je to v poriadku.
V čom je teraz práca s nimi ťažšia, ako keď ste s trénerstvom začínali?
Kedysi boli v mužstvách len Slováci, teraz máme kozmopolitný tím, hráčov z rôznych kútov sveta. Našťastie, lopta spája ľudí. Ale tiež platí, že mentalita, povahy sú rôzne, o to je náročnejšie všetko zosúladiť. Aj mne v zahraničí povedali, že musím rešpektovať domáce pravidlá. A keď chcem hrať, musím byť lepší ako domáci. Stane sa, že cudzinci sa u nás ťažšie prispôsobujú. Neodovzdávajú to, za čo sú dobre platení a prečo ich do klubu angažovali. Niektorým hráčom chýba väčšia pokora. Nie k trénerovi, ale ku klubu a divákom. Ale to už nehovorím len o legionároch.
Často ste boli nespokojný s výkonmi tímu. Čo sa musí zmeniť?
Hráči musia mať väčšie oduševnenie. Máme málo kreatívnych typov, ktorí dokážu zaujať divákov, to neplatí len o Slovane. Každý klub mal v minulosti svoje ikony, kvôli ktorým sa chodilo na zápas. Čakal by som aj od súperov otvorenejšie zápasy, aby sa hral atraktívnejší, útočnejší futbal. Mnohí prídu na Pasienky brániť, nevieme sa s tým vyrovnať, trpí tým úroveň.
Nesklamalo vás, že vaši hráči nevybojovali pohár a v závere ligy prehrali viaceré zápasy?
Trápi ma to, ale malo by to mrzieť najmä hráčov. Zápas sa dá hrať aj bez srdca a nasadenia, ale nie vyhrať.
Vlani vyhral Slovan ligu v predstihu. Hrá lepšie, ako keď ste ho prebrali? V čom vidíte svoj prínos?
Nebudem sa hodnotiť, máme dosť expertov, čo sa k tomu vyjadrujú, nech analyzujú, čo je lepšie, čo horšie. To, že som spokojný, však odo mňa počuť nebudete. Ani vtedy nie, keď získame titul. Budem rád, ale nebudem spokojný. O tom môžeme hovoriť až potom, keď Slovan niečo ukáže aj v Európe. Musím čakať do leta.
Titul je málo?
Z neho sa môžete tešiť päť minút. A potom tŕpnuť pri žrebovaní.
Má Slovan so súčasnými výkonmi a tímom šancu v Európe?
Bol by som rád, keby som mohol odpovedať kladne. Musíme byť však realisti, potrebujeme aj šťastie v žrebovaní. Môže sa stať, že narazíme na klub, ktorý má rozpočet šesťdesiat-sedemdesiat miliónov eur a hrozí, že to bude márny boj. Výkon však musí byť určite vyšší ako ligová úroveň.
Je súčasný káder Slovana dostatočne silný?
Ukazuje sa, že na ligu možno stačí. A na Európu…? Uvidíme. Ak by sme mali všetkých hráčov zdravých a v ideálnej forme, nie je to zlý tím. Lenže zranení sú Fořt, Žofčák, Kladrubský, dlho nehrával Milinkovič, Halenár… Všetko kľúčoví hráči. Verím, že už v príprave budeme mať šancu hrať so silnými súpermi, aby sme si otestovali sily.
Máte vytypované posily?
To je problém. Dobrý hráč je drahý. Stojí asi dva milióny eur. Máme na to? Nie sme klub, ktorý si môže dovoliť kupovať takých hráčov, ani naše divácke návštevy nie sú také. Máme však zopár futbalistov, ktorí by mohli byť zaujímaví pre iných.
Kto je podľa vás najdrahší hráč Slovana v súčasnosti?
To záleží od toho, kto aký typ futbalistu potrebuje. Nájdu sa hráči, ktorí majú potenciál sa presadiť aj v silnejších ligách. Musia mať aj štastie, dobrého manažéra. Zaujímavý je Vittek, z mladých Niňaj…
Čo Vittek? Zostane na Pasienkoch?
To je výlučne kompetencia majiteľa klubu.
Vy ste však poradca. Čo mu poradíte?
Záleží od ponuky. Ak by niekto za Vitteka či niekoho iného zaplatil sumu, za ktorú by sme kúpili dvoch kvalitných, talentovaných hráčov, vylepšili by sme si rozpočet, prípadne by sme sa dohodli na nejakom zaujímavom zápase, to by som bral. Musí to byť investícia, ktorá sa klubu vráti. Tak to funguje všade. Aj v Petrohrade, aj v Liverpoole. Aj Messi je predajný, je to najmä vec výšky sumy, ktorú záujemca zloží. Naše kluby sú na predaj hráčov odkázané, aby mohli žiť. Môže sa tiež stať, že niekomu končí zmluva a odíde zadarmo, to je horší prípad.
Čo vy? Zostanete?
Počkám do augusta. Urobím maximum, aby sme postúpili v európskom pohári. Ak nie, tak to už nemá ďalej význam.