Dnes 41-ročný Semeník si pripísal 120 gólov v troch tímoch – v Dukle Banská Bystrica, 1. FC Košice a FC Nitra. Halenár, ktorý bude mať čoskoro 31 rokov, takisto dával ligové góly v troch mužstvách, ale len v bratislavských – Interi, Petržalke a Slovane. Keďže Slovan uplynulú sobotu prehral, spokojný nebol.
Cíti sa už Slovan víťazom ligy a rozdáva body?
Možno si niekto myslí, že už je rozhodnuté, ale tak to nie je, náš náskok ešte nie je dostatočný. Zlý zápas sme odohrali doma s Myjavou, potom nasledovali dva dobré, teraz sme zasa zaváhali. Také výkyvy si nemôžeme dovoliť. Bojujeme o titul celý rok a odrazu sme nekoncentrovaní. Nemôžeme si to zľahčovať, ale hrať naplno do konca. Iná vec je, že nám chýbajú viacerí kľúčoví hráči. Ak si niekto myslí, že za nich máme náhradu, tak sa mýli. Slovan nemá kvalitný široký káder, ako sa občas hovorí.
Súper dal v úvode dva góly, váš presný zásah prišiel neskoro…
Urobili sme dve chyby a zaplatili sme za ne. Po prestávke sme súpera tlačili, ale už bolo neskoro naháňať zajaca. Ružomberok má tiež svoju kvalitu i dobrých hráčov. Každý z nás si to musí upratať v hlave a uvedomiť si, že futbal je kolektívna hra. Nik nemôže voziť loptu, prejsť cez dvoch – troch hráčov a štvrtý mu odkopne nohy. Takto to v Slovane nemôže fungovať, nebudeme to trpieť, mám toho už plné zuby.
Na čo narážate?
Každý musí niesť svoju zodpovednosť. Hráme často veľmi individualisticky, na to nie som zvyknutý, taký futbal nenávidím. To môže robiť možno Messi v Barcelone, ale nie my.
Dali ste 120. gól, teší vás to?
Bol by som radšej, keby som prihral na dva a vyhrali by sme… Mám z gólu radosť, ale smutný som z prehry. Zostali sme bez bodu, čo je podstatné. Nemôžeme sa teraz šetriť, ale odovzdať maximum každých 90 minút a zodrať si na ihrisku riť. Makali sme na jeseň, v zime, vybojovali sme si dobrú pozíciu a je nezodpovedné hazardovať s náskokom. Keď sme pod tlakom, hráme lepšie.
Myslíte teraz na prekonanie Semeníka?
To nie je môj cieľ. Pohár a titul, na to sa teraz sústredím. Momentálne je najdôležitejšie štvrtkové pohárové finále s Košicami. A verím, že čoskoro pridám aj 121. gól. Vyrovnanie Robovho rekordu ma teší, lebo k nemu viedla veľmi dlhá cesta. Na začiatku jarnej sezóny som hovoril, že mi na rekord chýbajú už len dva góly a nebudem také drevo a dám aspoň tri. Azda to do konca ročníka stihnem…
Budú nejaké oslavy rekordu aj v šatni?
Určite niečo zaplatím. Možno nejaká spoločná večera alebo jedlo do kabíny.
Strelci sú vo futbale žiadaní. Čím si vysvetľujete, že nepatríte do reprezentačného kádra?
Občas sa nad tým niekto pozastaví… Neriešim to, usilujem sa hrať čo najlepšie v klube. V reprezentácii sú asi lepší, sú tam právom, na základe výkonnosti. Pozvánka by ma potešila, je to česť pre každého, najvyšší level, ale nezaoberám sa tým.
Napriek množstvu gólov nemáte ani titul kráľa strelcov…
Ak sa nemýlim, bol som dva razy druhý, dva razy tretí. Mal som aj obdobie, keď som bol zranený a preskočil ma Jano Novák. Ale to nie je podstatné. Radšej zbieram tituly a poháre, hrám v európskych súťažiach. Môžete byť kráľom strelcov – a skončiť v lige šiesty. To je na nič.
Máte len tridsať, koľko gólov si ešte trúfate streliť?
Chcel by som hrať do 38 rokov…
To by ste sa mohli priblížiť aj k dvom stovkám…
To neviem… Posúvam sa však čoraz viac do stredu poľa a šancí už nemám toľko. Usilujem sa dať v každom ročníku osem-desať gólov. Zatiaľ sa mi to darí.