Mal som dať futbalu viac, priznala bývalá hviezda českej ligy Hodúr

11.11.2009 06:39
Ivan Hodúr
Ivan Hodúr. Autor:

Pred rokmi ho považovali za jeden z najväčších talentov slovenského futbalu. Kariéra Ivana Hodúra nabrala na obrátkach po prestupe do českého Liberca. Písal sa rok 2001 a vtedy takmer 22-ročný záložník zamieril z druholigovej Nitry na sever Čiech. Predvádzal výborné výkony a mnohí mu predpovedali veľkú kariéru v niektorej z kvalitných zahraničných líg. Minulý mesiac oslávil tridsiatku a opäť oblieka nitriansky dres.

Kruh sa uzavrel? „Asi by bolo príliš skoro takto uvažovať,“ uviedol režisér hry nitrianskeho mužstva. Posledné mesiace po odchode z Liberca mu nevyšli podľa predstáv. Polrok strávil v Mladej Boleslavi. „Oproti Libercu som si finančne polepšil. Ale zabrzdili ma zranenia. Kúpili Sylvestreho zo Sparty a mňa pustili. Nedostal som dosť času na to, aby som ukázal všetko, čo vo mne je.“

Potom zakotvil v Ružomberku. Ani tam sa dlho nezdržal. „Asi mi nesadlo tamojšie prostredie.“ Z Liptova išli ohlasy, že sklamal nielen herne. „Ani ja som nechápal ich vyjadrenia. Makal som na každom tréningu, snažil som sa, ale bohužiaľ mi to tam nevyšlo. Ani tréner Bílek ma celkom nepodržal. Hoci práve on si ma vyžiadal. Keď ma tak veľmi chcel, mohol prispôsobiť hru mužstva na mňa. Podmienky pre futbal tam nie sú na najlepšej úrovni. Je to dobrý klub, ale ja potrebujem mať zázemie. Aby mi sedelo tréningové prostredie. Aby sme necestovali autobusom na tréningy do okolitých dedín. Tieto záležitosti som pred príchodom nepoznal,“ vysvetľoval druhú neúspešnú klubovú anabázu Hodúr.

Futbalové zmŕtvychvstanie v Nitre
Aby ukázal, že futbal hrať nezabudol, prijal ponuku Nitry. Zo Serede, kde býva, to má na skok. „Jeden z majiteľov nitrianskeho klubu je môj kamarát a ponúkol mi zmluvu. Neváhal som ani minútu. Kontrakt mám do konca sezóny. Uvidíme, čo bude ďalej. Nechám to na šťastie.“ Na začiatku potreboval dohnať kondičné resty, ale teraz je už pevnou súčasťou mužstva trénera Ivana Galáda. Stred poľa patrí opäť Hodúrovi.

„V Nitre máme výborné podmienky. Prostredie dobre poznám, ľudia ma tu majú radi. Tréner Galád prispôsobil hru mužstva na mňa, takže som veľmi spokojný. Navyše máme v tíme veľa mladých talentov, ktorých futbal baví.“ Finančne si vraj nepohoršil. „Nemôžem sa sťažovať. Približuje sa to k čiastke, ktorú som mal v Česku. Až na výšku bonusov.“ Závisť zo strany spoluhráčovi nepripúšťa. „Keď som začínal s futbalom, tak aj ja som zarábal šesť-sedem tisíc. Ak som chcel mať viac, musel som na sebe pracovať.“

Tvrdí, že sa vrátil do kvalitnejšej slovenskej ligy, než z akej odchádzal. „Za osem rokov sa zmenilo dosť. Hrá sa vyspelejší futbal, viac technický. Postupne sa liga zlepšuje. Objavili sa sponzori, ktorí priniesli do futbalu viac peňazí ako pred ôsmimi rokmi.“

Liberecké vzlety i pády
Keby mohol Hodúr vrátiť čas, zostal by v Liberci. „Je to tak,“ priznáva. Odišiel za zvláštnych okolností. Na sklonku roku 2007 rokoval o predĺžení zmluvy. Dal si však podmienku – za podpis novej zmluvu požadoval vyplatenie 1,5 milióna českých korún. Pre majiteľa klubu, sklárskeho magnáta Ludvíka Karla, to bolo neprijateľné. Hodúr putoval do rezervy a v januári 2008 prestúpil do Mladej Boleslavi.

„Nemám pocit, že to bola prehnaná suma,“ stojí si za svojím slovenský futbalista. „Štvalo ma, že platili veľké peniaze za Brazílčanov, ktorých pozbierali niekde na ulici. A hráčov, na ktorých stál výkon mužstva, si nevedeli vážiť.“ Podobná prax vraj bola vtedy bežná vo viacerých kluboch. „Záleží na majiteľovi. Vo väčšine klubov sa bonusy dávajú. Najmä vo väčších. Sparťania zarábali oveľa viac ako my. Naše výplaty v Liberci sa odvíjali najmä od výsledkov. V Sparte zarobil lavičkový hráč viac ako u nás líder.“

V Liberci zažil najkrajšie futbalové obdobie. V sezónach 2001/02 a 2005/06 sa podieľal na dvoch majstrovských tituloch. „Viac si cením ten druhý pod trénerom Lavičkom. Na jeho zisku som mal väčší podiel. Odohral som viac zápasov a strelil aj pár dôležitých gólov. Navyše som sa dostal do zostavy sezóny a vyhodnotili ma ako druhého najlepšieho cudzinca v českej lige. To si cením najviac,“ zaspomínal si Hodúr na úspešné obdobie. To je spojené aj s trénerskými osobnosťami. A tie v Liberci pôsobili. „Najviac mi vyhovoval Viťo Lavička. Je to veľmi pokojný a inteligentný človek. Nevytváral na hráčov prehnaný tlak. Pritrafil sa však aj taký, akým bol Csaplár. Dopredu som vedel, že pod ním hrávať nebudem. Na tréningoch som sa flákal, pretože on mal svojho obľúbenca Kolouška. To bolo moje najhoršie obdobie v Liberci. Potom však prišiel tréner Griga, Koloušek prestúpil preč a ja som konečne dostal väčšiu šancu.“

Sláva opantala sláva

„Aj pre neho bol Liberec len odrazovým mostíkom. A doskočil až do Turecka a teraz dáva góly za Besiktas.“ Hodúrovi sa podobný skok nepodaril. Vinu hádže na manažéra. „Niekomu vyjde jediný zápas, všimnú si ho a hneď zmení dres. Ja som odohral niekoľko veľmi vydarených duelov aj v európskych pohároch, ale prestup mi nikdy nevyšiel. Asi som nemal dobrého manažéra. S odstupom času si myslím, že to bola jeho chyba.“

Obdivovateľ hry španielskeho loptového mága Xaviho z FC Barcelona sa nestratil ani v európskych klubových súťažiach. Najradšej spomína na zápasy proti AC Milánu a Spartaku Moskva. „Stretnutia proti Milánčanom boli pre mňa vrcholom kariéry. Chýbal nám len gól, aby sme cez nich postúpili.“ spomínal Hodúr a pri slovách o moskovskom Spartaku vidieť, že ľútosť ho ešte neprešla. „Je to najväčšie sklamanie v mojom živote. Chýbalo nám pár minút, aby sme postúpili do hlavnej fázy Ligy majstrov. Dal som aj gól. Keby sme postúpili, mohol som byť v Liberci Boh.“

Liberec a Ružomberok majú jedno spoločné: bohatého majiteľa. V Liberci šéfuje sklár Karl a na Liptove papiernik Milan Fiľo. Hodúr môže porovnať počínanie oboch. „V Liberci robil majiteľ koncepčne. Dával do futbalu veľa peňazí, ale veľa z neho aj vyťažil. Slušne zarobil na predajoch Štajnera do Nemecka i Hološka do Turecka. Aj pán Fiľo štedro podporuje futbal, ale nemá asi toľko šťastia ako Karl. Jemu vyšlo takmer všetko na čo siahol,“ dumá Hodúr. Zároveň pridáva negatíva majiteľov. „Majú príliš veľa nepoctivých radcov, ktorí hrabú len pre seba.“

Výborné výkony v Liberci ho vytiahli do slovenskej reprezentácie. Odohral v nich tucet zápasov. „Najlepšie mi vyšiel zápas proti Rusku, cez ktoré sme postúpili do baráže o postup na majstrovstvá sveta. Mohol som mať na konte aj viac ako dvanásť duelov, ale rozhodujúca bola forma. I tak však chcem poďakovať trénerom Galisovi a Hippovi.“ Teraz už na národný dres veľmi nemyslí. „Tréner Weiss nemá dôvod meniť zostavu. Chalani hrajú výborne a teším sa, že sa im podaril skvelý úspech. Pre mňa je najdôležitejšie, že si futbal opäť užívam.“

Futbal mu priniesol veľa. Ale on futbalu neobetoval toľko, koľko by mohol. „Mal som mu dať viac,“ priznal futbalista, ktorého loptovú techniku, oči a cit pre hru by chceli mať mnohí jeho spoluhráči i súperi.

Hodúr rozpráva otvorene. Priznáva, že v istom období prepadol dojmu, že je hviezda. „Bol som mladý, v Liberci ma stále chválili. Stalo sa mi, že som párkrát padol na nos a musel som začínať odznova. Veľký vplyv mal na mňa tréner Škorpil. Vedel pracovať s mladými hráčmi. Je veľmi dobrý psychológ a neraz nás pekne zdžubal. Ale my sme vedeli, že to robí len pre naše dobro. Navyše mal rád Slovákov. To je veľmi dôležité. V iných českých kluboch nebola taká súdržnosť medzi českými a slovenskými futbalistami,“ uviedol Hodúr, ktorého prezývka znie Sláva. Na severe Čiech pôsobilo veľa slovenských futbalistov. Najďalej to dotiahol Filip Hološko.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
21,99
Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

29,99
Orchidea zelená na vysoko

Orchidea zelená na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk