Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy

22.02.2008 09:32, aktualizované: 09:36

Viete, kto bol najstarším hráčom, ktorý si obliekol dres v najvyššej futbalovej súťaži? Alebo komu patrí primát najstaršieho strelca gólu? Spomínate si ešte na skvelú sériu Slovana Bratislava, ktorý vyhral dvanásť zápasov za sebou a v tridsiatich dvoch po sebe nenašiel premožiteľa? Alebo na dlhé šéfovanie trénera Jozefa Bubenka na lavičke bratislavského Interu? Prečítajte si zaujímavý článok

O týždeň odštartuje jarná časť pätnásteho ročníka samostatnej najvyššej slovenskej súťaže. Okrem iného sa rozhodne, či sa Žilina stane prvým mužstvom, ktoré vybojuje piaty raz titul majstra. Zimovala na čele tabuľky a patrí k horúcim favoritom. Môže sa odpútať od Slovana Bratislava, ktorý zatiaľ vedie so Žilinčanmi rebríček najúspešnejších – oba kluby vybojovali po štyri tituly (Inter a Košice ich majú po dva, Ružomberok a Artmedia po jednom).

Aj slovenská liga má svoje rekordy a kuriozity, svoju futbalovú Guinessovu knihu. A mnohé zápisy sú mimoriadne zaujímavé. Niektoré by platili dokonca aj v československej lige, hoci jej história trvala vyše polstoročie.

Parádny je výkon brankára Miroslava Königa, ktorý si udržal čisté konto 1129 minút, prekonal by v československej ére aj známeho gólmana Slovana Doda Reimana, ktorý v rokoch 1953–1954 nepustil loptu za svoj chrbát ,,len" 769 minút.

Slovenský ligista Daniel Bartko, hoci jeho problémový štart bol len symbolický, prekonal aj slávneho strelca Josefa Bicana, ktorý hrával ligu ešte aj krátko po 42. narodeninách.

A vo federálnych časoch nemala súťaž takého mladého hráča, akým sa stal v minulom ročníku Andrej Rendla z Banskej Bystrice. Sú však aj takzvané negatívne rekordy: stretnutie Banská Bystrica – Humenné sledovalo 205 divákov. Taká slabá návšteva nebola v československom období na nijakom zápase.

Mnohé sa dá vyčítať na prvý pohľad z tabuliek a ich porovnávaní. Neprezradia však zďaleka všetko. Napríklad ani fakt, že najviac reprezentantov dodal v pätnásťročnej histórii Slovan Bratislava – tridsaťštyri. Len tých, ktorí obliekali dres so štátnym znakom v rovnakom čase, keď pôsobili aj na Tehelnom poli. Ak by sa brali do úvahy futbalisti, ktorí sa stali reprezentantmi, až keď odišli zo Slovana alebo predtým, ako mali na sebe belasý dres, ich počet by bol ešte vyšší.

**====== Čisté konto ======

**

Jediná strela zmarila veľkú sériu

Miroslav König mal na jar 1999 famóznu formu. V dvanástich zápasoch neinkasoval. Až prišiel trinásty a po 1129 minútach vyťahoval zasa loptu zo svojej siete.
Aj veľké série sa zavše končia úplne banálne až hlúpo. Trenčín na Tehelnom poli 15. mája 1999 vystrelil na bránku jediný raz. Strelil gól, dosiahol remízu (1:1) a poslal do histórie aj Königovo výnimočné čisté konto. Blížil sa koniec prvého polčasu, mužstvá už boli na ceste do šatne, keď vystrelil trenčiansky stredopoliar Alojz Kulla a s prispením domáceho obrancu Ladislava Pecka, ktorý loptu tečoval, sa ujali hostia vedenia.

V tom okamihu si však nik nelámal hlavu, že sa skončila rekordná séria. ,,Mohol som pokojne spávať aj vtedy, keď ma nemohli súperi prekonať a budem aj teraz," usmieval sa po zápase slovanistický brankár. ,,Každá séria sa raz skončí. Nič sa nedeje. Keby však loptu Pecko nešťastne nezrazil, asi ju mám."

Trenčiansky strelec nemal sviatočnú náladu. ,,Dal som gól, mám pocit ako po každom inom. Samozrejme, som rád, ale mrzí ma, že nebol víťazný," vravel.

Do konca ligového ročníka zostali dve kolá. Aj Königova séria vytiahla Slovan na čelo tabuľky, získal náskok a bol na ceste k štvrtému titulu v slovenskej lige. V domácom zápase proti Trenčínu ho ešte nevybojoval, ale o týždeň v Prievidzi už áno. Mimochodom, vyhral 2:0, to znamenalo, že v štrnástich jarných stretnutiach inkasoval König jediný raz…

,,Bolo to skvelé obdobie, spomínam naň najradšej z celej mojej kariéry," vraví už 35-ročný brankár, ktorý práve ukončil svoje pôsobenie v gréckom Panioniose. V najvyššej súťaži v krajine uradujúcich majstrov Európy chytával pravidelne, na jeseň mal formu, no v januári ho stoplo zranenie chrbáta. Rozhodol sa vrátiť domov.

,,Dohodol som sa s Grékmi na korektnom rozchode. Zdalo sa, že do bránky sa už nevrátim. A už som tiež chcel, aby dcéry pokračovali v škole doma. Lekári mi teraz trochu vykresali nádej, ak sa dám zdravotne dokopy, možno si ešte chvíľu zachytám, no už chcem zostať na Slovensku," dodáva bývalý reprezentant, ktorý žije v Nitre.
Po zisku majstrovského titulu so Slovanom pred deviatimi rokmi odišiel do zahraničia a pôsobil v siedmich tímoch až do tohtoročného januára – s výnimkou vyše ročného angažmánu v Žiline. Najviac času strávil vo Švajčiarsku, kde hrával v štyroch popredných kluboch, skúšal štastie aj v Turecku, Česku (Baník Ostrava) a nakoniec v Grécku.

Kráľ gólov a hetrikov

Góly začal počítať od čísla 91

Samostatná slovenská ligová súťaž podobného strelca nemala: Róbert Semeník patrí medzi rekordérov z viacerých dôvodov. Momentálne je jediným stovkárom, ktorý ešte pôsobí v najvyššej súťaži, jeho gólostroj sa zatiaľ zastavil na čísle 115. Je jediným mužom, ktorý v slovenskej lige strelil štyri hetriky. A v roku 1996 sa stal streleckým kráľom s 29 gólmi. Parádnym spôsobom obhájil prvenstvo z predchádzajúceho roku. K takému streleckému záťahu sa väčšina najlepších strelcov pred ním a po ňom ani nepriblížila.

Na mnohé góly si doteraz spomína. ,,Bolo ich veľa, ale na tri nezabudnem," vraví. ,,Azda najkrajší som strelil nožničkami v košickom drese proti Petržalke, na ktorý mi nahral Dzúrik. Stal sa aj gólom mesiaca, ako jediný z mojich, ktoré som si v lige pripísal. V banskobystrickom drese bol najkrajší proti Interu, znamenal najtesnejšie víťazstvo, padol po rohu. A, samozrejme, nemôžem zabudnúť na vôbec prvý ligový gól, ktorý som dal do siete Humenného pred takmer pätnástimi rokmi."

Pre Semeníka bol výnimočný ročník 1995/1996, keď dosiahol v košickom drese tri hetriky (štvrtý pridal neskôr v Banskej Bystrici). ,,Bol to môj najlepší ročník vôbec," tvrdí. Košičania však na najlepšie obdobie ešte len čakali. Vtedy skončili v tabuľke druhí, o rok neskôr už oslavovali titul a potom i štart v hlavnej súťaži Ligy majstrov.
,,Strielať góly nie je nikde jednoduché, ani v slovenskej lige," tvrdí kanonier, ktorý pôsobil aj v zahraničí. ,,Keby to tak nebolo, mali by sme určite viac úspešných zakončovateľov. Vždy je však dôležitá aj hra mužstva, jeho sila. Keď je jeho výkonnosť vysoká, aj strelec sa ľahšie presadí. Preto som najviac gólov strelil v košickom drese."

Pripomína, že svoje góly začal počítať až v čase, keď ich bolo už 91. ,,Vtedy som vedel, že sa blíži stovka, v najbližších jedenástich zápasoch som strelil potrebných deväť. Odvtedy som si každý osobitne uvedomoval a evidoval."

Stovku dosiahol v banskobystrickom drese. Túto zimu však v Dukle skončil. Vednie urobilo po slabých výkonoch a výsledkoch mužstva čistku, vyradilo z kádra aj viaceré opory, medzi nimi aj jeho.

,,K tomu sa nechcem vracať, život prináša aj takéto situácie, nie je to nijaká tragédia, stávajú sa aj horšie veci. Pozerám sa už iba dopredu," zdôrazňuje Semeník, ktorý v 35 rokoch začína novú etapu v Nitre. ,,Podpísal som zmluvu na rok a pol a nikde nie je napísané, že ju nemôžeme predĺžiť," pokračuje. ,,Chcem hrať v najvyššej súťaži čo najdlhšie, kým mi vydrží zdravie a bude o moje služby záujem. Mám novú motiváciu. Pokúsim sa teraz dokázať všetkým, ktorí mi už neverili a tvrdili, že iba odstojím zápas, že môžem byť ešte platným hráčom a dávať ďalšie góly."

**====== Najviac klubov ======

**

Úspešného strelca zaplatili mikrovlnkou

Tomáš Medveď hrával v trinástich kluboch, ale z tohto zoznamu v slovenskej lige ,,iba" v siedmich. Prívlastok futbalový svetobežník je namieste: okrem okolitých krajín ho osud zavial aj do Číny. Je rekordérom v menení dresov, no o slovenský primát sa ešte momentálne delí s Martinom Obšitníkom – obaja si zahrali v siedmich kluboch. Ibaže Medveď si už o niekoľko dní – ak sa nestane nič nečakané – pripíše ôsmy. V zime sa stal hráčom Senca a v tomto klube ešte nehral.

,,Nie je to určite len moja vina, že som striedal často mužstvá, ale niektoré veci by som teraz možno riešil s chladnejšou hlavou ako pred desiatimi rokmi," tvrdí dnes 34-ročný útočník, ktorý sa v Maďarsku stal aj kráľom strelcov. Časté zmeny nepovažuje za svoje víťazstvo. ,,Verte, najradšej by som zostal na jednom mieste aj päť-šesť rokov," dodáva.

Patril medzi konfliktných hráčov? ,,Nemyslím si to o sebe," pokračuje. ,,Nikde som nemal vážnejšie problémy, ani s trénermi. Iba bežné veci, aké prináša život. Stalo sa, že som sa ocitol na lavičke náhradníkov, bol som netrpezlivý, chcel som hneď hrať. Prestúpil som do druholigového nemeckého Ulmu, myslel som si, že sa tam usadím, ale klub skrachoval. Okolnosti teda boli rôzne. Prežíval som aj obdobie hľadania a chyby som videl často všade inde, len nie u seba."

Priznáva, že najviac zarobil v 1. FC Košice. V Rezešovej ére. ,,To bol pre hráčov futbalový raj. Toto obdobie sa však skončilo, z futbalu sa teraz na Slovensku veľmi nezbohatne. Ak si chce hráč privyrobiť, musí ísť do zahraničia."

Dlžný však mu zostal Székesfehérvár i Papa, ani v Číne mu nevyplatili všetko, čo mali. ,,Kuriózna situácia nastala napríklad v Zlíne. Mužstvo bojovalo o prvú ligu. V klube nemali peniaze, tak nám dávali poukážky na nákup tovaru. Prišiel som na Vianoce domov a vybalil som fritézu, mikrovlnku a všeličo podobné."

**====== Najstarší strelec ======

**

Hyravý sa lúčil s kariérou päť rokov

Z futbalistov, ktorí pravidelne hrávali v najvyššej súťaži, bol najstarší. Ligový dres mal na sebe, keď mal tridsaťdeväť a pol roka. Viliamovi Hyravému však tento primát vyfúkol Daniel Bartko, ktorý si v súťaži zahral iba symbolicky.

Rodákovi z Bardejova, ktorý sa usadil v Ružomberku, zostal bez debaty iný rekord: je najstarším hráčom, ktorý sa zapísal medzi strelcov. Nezostávalo veľa do jeho 39. narodenín, keď v zápase Ružomberka proti Trenčínu, ktorý sa hral 15. septembra 2001, strelil dokonca až dva góly (zápas sa skončil výhrou domácich 4:1).

,,Na tento zápas si spomínam úplne presne," vraví Viliam Hyravý, ktorý momentálne pôsobí ako asistent ružomberského trénera. ,,Nastúpil som až na druhý polčas a oba góly som dal z hry," pripomína dnes už 45-ročný bývaly československý reprezentant.

Svoje najlepšie futbalové obdobie prežil v ostravskom Baníku a v 33 rokoch prišiel do Ružomberka. Pôvodne na rok pomôcť… ,,Potom som po každej sezóne vravel, že to ešte rok skúsim a potiahol som to takmer do štyridsiatky," dodáva.

Nemá nijaké špeciálne tajomstvo na hráčsku dlhovekosť na najvyššej úrovni. ,,Jednoducho som sa o seba staral," vysvetľuje. ,,Robil som všetko pre to, aby som to zvládol. Okrem tréningu bola dôležitá kvalitná regenerácia. Na sklonku kariéry som potreboval dva-tri dni, aby som sa dal dokopy a mohol opäť naplno zabrať.„
Mohol kariéru ligového hráča ešte viac natiahnuť? ,,Určite by sa to dalo, ale pred vyše piatimi rokmi som si povedal, že stačí. Bolo to pre mňa čoraz náročnejšie a musel som myslieť aj na moje zdravie.“

Hyravý je so svojou dlhou kariérou spokojný. ,,Myslím si, že som dosiahol dosť, aj vzhľadom na to, že som prekonal niektoré zranenia. A v 33 rokoch som si vôbec nemyslel, že sa udržím v najvyššej súťaži ešte tak dlho."
Hyravý, ktorý sa narodil 26. novembra 1962, si jedenásťkrát obliekol aj československý dres a zúčastnil sa na MS 1990 v Taliansku, kde sa zverenci Jozefa Vengloša dostali do štvrťfinále. Vyskúšal si aj legionársky chlebík – po svetovom šampionáte pôsobil vo francúzskom FC Toulouse.

**====== Vytrvalec na lavičke ======

**

Tréner zastrešuje všetky nedostatky, tvrdí Bubenko

V slovenkých podmienkach ide o vzácnosť: Jozef Bubenko odkoučoval v Interi Bratislava 179 zápasov, vydržal na trénerskej lavičke v jednom klube bez prerušenia bezmála šesť rokov.

,,Bolo to zaujímavé obdobie po viacerých stránkach," potvrdzuje Bubenko, ktorý prišiel na Pasienky z Bardejova. ,,So šéfom klubu Obložinským sme si povedali, čo chceme dosiahnuť a vedeli sme, že to nepôjde zo dňa na deň. Dostal som priestor na systematickú prácu, opieral som sa o výborný realizačný tím a bez veľkých peňazí sme vybudovali schopný tím, ktorý bol v tom čase najlepší na Slovensku."
Bubenko nastúpil na Pasienky po sezóne, keď mužstvo skončilo na deviatom mieste. Začiatky neboli jednoduché, no Inter rok čo rok v tabuľke stúpal: štvrté, tretie, druhé miesto a – titul. Tím pod jeho vedením sa stal dvakrát majstrom, dva razy vyhral Slovenský pohár.

,,Postupne sme káder dopĺňali a posilňovali. Oporami sa stali Hýll, Šuchančok, Kratochvíl, Szilárd Németh, prišli mladí hráči Greško, Babnič, Czinege. Všetko sa však nedá merať iba víťazstvami a titulmi. Pekné a úspešné trénerské obdobie som prežil aj v Bardejove, kde sme mužstvo vytiahli z tretej ligy do najvyššej súťaže a ani v nej sme nehrali podradnú úlohu. Cením si aj neskoršie pôsobenie v Panioniose, kde som vydržal dva roky, čo je v gréckych pomeroch tiež dosť dlhé obdobie."

Časté zmeny na trénerských postoch vyplývajú podľa Bubenka z toho, že tréner v klube zastrešuje všetky nedostatky. ,,V kluboch chýba kvalita, nepracuje sa koncepčne, výsledky sú zlé a prvý si to odnesie tréner. Keby si všetci plnili povinnosti a všetko bežalo, ako má, ani fluktuácia trénerov by nebola taká vysoká," domnieva sa. Zároveň verí, že situácia sa postupne zmení. ,,Som presvedčený, že aj na Slovensku bude normálnejšia. Veď ani vo veľkých kluboch nemenia stále trénerov. Aj v Anglicku sedia na lavičke dlhé roky rovnakí tréneri – Ferguson v Manchestri, Wenger v Arsenali i ďalší."

Bubenko viedol aj slovenských reprezentantov do 21 rokov, chvíľu pôsobil aj v trnavskom Spartaku a dovedna odkoučoval v slovenskej lige 254 zápasov. Čoskoro 57-ročný úspešný tréner však momentálne vo futbale nepôsobí. ,,Mal som nejaké ponuky, ďalšie zahraničné angažmán mi nevyšlo a doma som nevidel v poslednom období šancu na perspektívu. Rád by som sa vrátil, ale moja práca by musela mať zmysel, chcel by som ešte zažiť niečo podobné ako v Interi," zdôrazňuje.

**====== Najstarší hráč ======

**

Rezeš prehral stávku a zaplatil obrovskú sumu

Daniel Bartko si symbolicky zahral ligu ako majiteľ seneckého klubu pred vyše deviatimi rokmi. „Nevidím na tom nič zlé, ja som bol majiteľ, ja som rozhodoval a dával peniaze,“ hodnotí aj s odstupom času kontroverzný futbalový funkcionár a podnikateľ.

Najstarší slovenský hráč v histórii najvyššej súťaže nastúpil iba na jediný zápas a pripísal si len tri minúty v nadstavenom čase. Splnil si svoj sen, ktorý zároveň znamenal víťazstvo v stávke s oceliarskym bossom Alexandrom Rezešom. Keď vybehol na trávnik v zápase 1. FC Košice – Senec v 8. kole ročníka 1999/2000 mal 43 rokov 7 mesiacov a 13 dní. Trénerom mužstva bol v tom čase Ladislav Jurkemik.

Zahrať si v ligovej súťaži sa zrodilo v Bartkovej hlave ešte v roku 1996. ,,Moja firma v tom čase natierala štadión v Košiciach. Vtedy som pánovi Rezešovi povedal, že raz si proti jeho mužstvu zahrám v seneckom drese ligu. Nechcel tomu veriť," vysvetlil Bartko, ktorého s Rezešom spájalo priateľstvo. V tom čase hral senecký tím v druhej lige a Košičania bojovali o titul. V stávke, ktorú uzavreli, vraj išlo až o šesťmiestnu cifru. Za číslom bolo päť núl. ,,Nebudem ho ani teraz upresňovať," reaguje Bartko. ,,Bola to však naozaj veľká suma."

Bartko pôsobil v najlepších rokoch 1. FC ako generálny riaditeľ klubu, zažil v Košiciach titul i štart v hlavnej súťaži Ligy majstrov, zápasy proti Juventusu či Manchestru United. Potom sa vrátil do Senca. ,,Vždy som trénoval a udržiaval sa v kondícii. Nebol pre mňa nijaký problém nastúpiť v lige, svoje by som si vždy odohral. Ešte aj teraz hrám aktívne futbal – v piatej lige v Ratnovciach pri Piešťanoch," pripomenul dnes 52-ročný bývalý bežec na lyžiach v ČH Štrbské Pleso a Tesle Hrádok.

V seneckom futbale už niekoľko rokov nepôsobí. ,,Myslím si, že som pre senecký futbal urobil veľa. Mužstvo sme vytiahli z najnižšej súťaže do prvej ligy, vyhrali sme Slovenský pohár, hrali Pohár UEFA. Dovedna ma to stálo viac ako 150 miliónov korún, takú sumu som investoval do seneckého futbalu. Uznania som sa však nedočkal," zdôraznil sklamane.

Rarity a rekordy slovenskej futbalovej ligy

Hráči

Brankár bez inkasovaného gólu: Miroslav König, 1129 minút, 1998/99 Najstarší hráč, ktorý nastúpil v lige: Daniel Bartko, 43 rokov, 7 mesiacov, 13 dní
Najmladší hráč, ktorý nastúpil v lige: Andrej Rendla, 16 rokov, 1 deň Najstarší hráč, ktorý strelil gól v lige: Viliam Hyravý, 38 rokov, 9 mesiacov, 19 dní
Najmladší hráč, ktorý strelil gól v lige: Andrej Rendla, 16 rokov, 7 mesiacov, 3 dni
Najviac štartov v lige: Marek Ujlaky, 347 zápasov
Hráč s najvyšším počtom gólov v ročníku: Róbert Semeník, 29
Najvyšší počet hetrikov: Róbert Semeník štyri (3 za 1.FC 1995/96, 1 za B. Bystricu 2003/04)
Najrýchlejší hetrik: Štefan Kysela – tri góly za šesť minút (75. – 81. min) proti Dunajskej Strede, 1995/96
Najviac gólov v jednom zápase: Róbert Rák, Filip Šebo, Marek Ujlaky, Jozef Kožlej, Ľubomír Luhový po štyri
Najviac červených kariet: Ondrej Debnár a Marek Seman po osem
Najvyšší počet klubov, za ktoré nastúpili: Tomáš Medveď a Martin Obšitník po sedem

Tréneri

Najstarší: Jozef Jankech, 69 rokov, 2006/2007, Slovan Bratislava
Najmladší: Róbert Paldan, 27 rokov, 1998/1999, Ozeta Dukla Trenčín Najvyšší počet klubov, ktoré viedol: Jozef Adamec a Ladislav Jurkemik po šesť
Najdlhšia séria zápasov za jeden tím: Jozef Bubenko, 179 zápasov v Interi, 1996/1997 až jar 2002 do 23. kola
Najviac zápasov v lige: Jozef Bubenko, 254

Mužstvá

Najviac prehier za sebou: Bardejov, 10 zápasov, 1998/99
Najviac víťazstiev za sebou: Slovan, 12 zápasov, 1999/2000 až 2000/2001 Najviac zápasov bez prehry za sebou: Slovan, 32, 1999/2000 až 2000/2001
Najviac zápasov bez víťazstva za sebou: Senec, 27, 2006/2007 až 2007/2008
Najviac zápasov bez inkasovaného gólu: Slovan, 12, 1129 minút, 1998/99 Najviac zápasov bez streleného gólu: Nitra, 7, 711 minút
Najviac odohraných ligových zápasov: Žilina a Inter po 454 zápasov Najviac gólov strelených v ročníku: Žilina 99, 2006/2007*
Najmenej strelených gólov v ročníku: Bardejov 14, 1996/1997
Najviac inkasovaných gólov v ročníku: Prievidza, 71, 1999/009
Najmenej inkasovaných gólov v ročníku: Slovan, 11, 1997/1998
Najviac reprezentantov v čase, keď hrali v klube: Slovan, 34 hráčov Najväčší náskok majstra: Slovan, 20 bodov, 1994/1995
Najvyšší bodový zisk v ročníku: Žilina, 89 bodov, 2006/2007*
Najmenší bodový zisk v ročníku: Bardejov, 7, 1998/99
Majster, ktorý mal v priebehu sezóny najvyššiu stratu na 1. miesto: Žilina 11 bodov, 2002/2003 (na Slovan po 19. kole)
Najhorší výsledok majstra v ročníku, keď obhajoval titul: Ružomberok, 4. miesto, 2006/2007

Zápasy

Najviac gólov: Žilina – Inter 7:3, 2004/2005, Inter – Bardejov 10:0, 1998/99 Najvyššie víťazstvo doma: Inter – Bardejov 10:0, 1998/1999
Najvyššie víťazstvo vonku: Dubnica – Inter 0:6, 1998/1999
Najvyššia návšteva: Trnava – Slovan, 24 850 divákov, 1994/95
Najnižšia návšteva: Banská Bystrica – Humenné, 205 divákov (tri razy sa hralo bez divákov), 1999/2000

*aj s gólmi a zápasmi z jesene proti mužstvám, ktoré hrali na jar prelínaciu súťaž

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Orchidea  ružová  na vysoko

Orchidea ružová na vysoko

29,99
Perla farebné ruže

Perla farebné ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk