Výnimkou nie je ani hrdina štvrťfinále Ligy majstrov medzi Lipskom a Atléticom Madrid (2:1) Tyler Adams. V čase teroristického útoku na Dvojičky mal dva roky.
Rodičia to mali natesno
Dnes 21-ročný mladík strelil víťazný gól nemeckého klubu v napínavom lisabonskom súboji o druhú semifinálovú miestenku. Adamsova tečovaná strela zapadla do siete.
Rodák z mestečka Wappingers Falls neďaleko New Yorku strelil jeden z najcennejších gólov svojej kariéry. Na číslo jeden sa však nechytal. Strelil ho v noci z 11. na 12. septembra 2018 do siete Mexika.
"Zápasy národného mužstva sú vždy iné. Vážim si prvú nomináciu i štart, ale premiérový gól bol pre mňa niečo extra. Skórovať jedenásteho septembra proti rivalovi v deň obrovského utrpenia pre našu krajinu, bolo neopísateľné.
Vyčaroval som na tvárach ľudí úsmev, čo sa v tento deň nestáva často," pripomenul pre US Soccer historickú paralelu i nezabudnuteľný zážitok spred dvoch rokov.
Hoci sa narodil blízko ikonického mesta USA, o živote ako z rozprávky mohol na začiatku iba snívať. Rodičia sa rozviedli, ale Adamsova mama nechcela synovi vziať futbalový sen.
"Ako hráč musíte obetovať veľa. To, čo pre mňa urobili mama a môj nevlastný otec, sa s tým nedá porovnať. Uvediem príklad.
Mama pracovala od ôsmej ráno do pol piatej poobede. Vzala ma do New Jersey, čo sú asi dve hodiny cesty. Keď sme sa vrátili z tréningu, bola skoro polnoc. Ráno vstávala o šiestej a kolotoč sa rozkrútil znova. Bol som jej maznáčik," usmieval sa.
Keby si mal vybrať jediné slovo, ktoré ho charakterizuje, bolo by to nebojácny. Na ihrisku aj mimo neho robí veci, na ktoré jeho spoluhráči nemajú guráž. Pocítili to aj jeho bratia. Zo záhrady odchádzali do svojich izieb so slzami v očiach a dokopanými nohami.
„Vďačím im za mnohé. Napríklad aj za to, že som sa naučil prihrávať a strieľať ľavou nohou. Dovtedy som ju mal iba na opieranie,“ smeje sa charizmatický Američan.
V jedenástich, keď sa začala Adamsova futbalová cesta v akadémii New Yorku Red Bulls, už dávno vedel, že mama to nemá jednoduché. Ako sólorodičovi jej pomáhal, čo to dalo.
„Keď napadol sneh, pýtal si lopatu aj pre seba,“ spomína mama Melissa. „V štrnástich vynikal vo futbale aj v basketbale a prospel s vyznamenaním. Takúto chuť pracovať a zlepšovať sa u tínedžerov nevidíte často. Zapôsobilo to na mňa,“ pridal sa nevlastný otec Darryl.
„Áno, mali sme to v práci a s povinnosťami natesno. Odmakať si to však musel sám, v tom sme mu nepomáhali,“ doplnila Melissa.
Na flákanie sa ani nepomysli!
V detstve mu dovolila športovať od svitu do mrku. Bejzbal, basketbal aj futbal boli pre neho terapiou i únikom pred nepeknými hádkami v domácnosti.
Keď už toho mama mala tak akurát, zapojil sa ďalší člen rodiny – strýko Alan. Nedisciplinovaný chlapík so škótskymi koreňmi a oddaný fanúšik Rangers.
„Má psa, ktorý sa volá Ranger. Keď mu povie Celtic, začne vrčať,“ smeje sa Adams. "Strýko bol dôrazný chlap.
Vždy mi prízvukoval, že málokto si môže každé ráno obúvať kopačky, hrať sa s loptou a považovať to za svoju prácu. Varoval ma, aby som nikdy nepomyslel na flákanie sa. Zo dňa na deň tomu totiž môže byť koniec."
Nepochybuje, že práve vďaka neľahkej situácii doma sa naučil robiť správne rozhodnutia. Mnohých prekvapilo, keď v tínedžerskom veku odmietol popredné kluby MLS a šiel hrať radšej druhú ligu USLC. V roku 2016 ju s rezervou New Yorku Red Bulls vyhral. Po dvoch rokoch v áčku kývol na ponuku Lipska a splnil si sen o Lige majstrov.
"Musíte zostať skromný a pracovitý každý jeden deň. Podstatné je aj kašľať na to, čo si myslia ostatní. Nech spravíte hocičo, vždy budú existovať ľudia, ktorí vás kritizujú a posudzujú.
Na konci dňa je to vždy len o vás. Pokiaľ budete k sebe úprimný, vždy nájdete svetlo na konci tunela," prezradil Adams životnú filozofiu.
Nezastavili ho ani viaceré svalové zranenia. Psychicky najnáročnejšie obdobie prišlo vlani. Od apríla do septembra neodohral ani minútu, čo na ňom zanechalo stopy. Pozitívne.
„Vidíte kamarátov, ako idú trénovať a vy trávite mesiace na rehabilitácii v tej istej miestnosti a s tou istou osobou. Išlo mi to hore krkom, ale prekonal som sa. Negatívne myšlienky som sa snažil premeniť na ešte väčší hlad po návrate,“ doplnil Adams.
Aj napriek mladému veku je poverčivý. Drží sa rituálov a stereotypov, ktoré mu prinášajú vnútornú rovnováhu. V čase, keď vrcholí najprestížnejšia klubová súťaž, sa drží jedného špecifického zvyku.
„Odkedy som sa dozvedel, že budeme v Lige majstrov, si púšťam jej hymnu každý deň. Hrať v nej je neuveriteľné,“ uzavrel Adams – študent univerzity v New Hampshire a hrdina prvého prekvapujúceho semifinalistu Ligy majstrov 2019/2020.