Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Dudek pre Pravdu: Najslávnejšie finále bolo pre mňa len ďalším dňom v robote

Nikdy ten zápas nevidel. Najskôr si hovoril, že si ho celý pozrie po piatich, neskôr desiatich rokoch. Dnes je to presne pätnásť, odkedy brankár Liverpoolu Jerzy Dudek (47) výraznou mierou prispel k obratu azda najslávnejšieho finále Ligy majstrov.

25.05.2020 06:00
Jerzy Dudek Foto:
Hrdina finále z roku 2005. Liverpool vtedy otočil v súboji s milánskym AC z 0:3 na 3:3 a práve vďaka poľskému brankárovi uspel v jedenástkovom rozstrele.
debata (1)

„Keď som vychytal Ševčenka v predĺžení, bol som si istý víťazstvom,“ vraví hrdina penaltového rozstrelu, ktorý určil víťaza jubilejného 50. finále najprestížnejšej klubovej súťaže medzi AC Miláno a Liverpoolom (3:3, 2:3 na pokutové kopy).

Pätnásť rokov je dlhá doba, ale na taký zápas sa zrejme nedá zabudnúť…

Bolo to 50. finále Ligy majstrov. Aj dátum bol magický – 25. 5. 2005. Bola by hanba, keby som si ho nepamätal.

Je to najslávnejšie finále Ligy majstrov v histórii?

Áno. Bolo množstvo skvelých vyvrcholení, ale toto bola dráma až do konca. Viackrát sme s Liverpoolom zažili zápasy, keď sme prehrávali o tri góly a vrátili sa. Dokázať to však vo finále Ligy majstrov proti takému mužstvu sa zdalo nemožné.

Váš bývalý spoluhráč John Arne Riise pri otázke ohľadom finále Ligy majstrov v roku 2005 vyhlásil, že sa mu po polčase chcelo plakať i niečo rozbiť zároveň. Čo ste prežívali vy?

Takých nás bolo viacero. V kabíne bolo veľmi dusno. Lietali tam fľaše aj nadávky. Naše mentálne nastavenie pred finále bolo preč.

Čo ho pomohlo naštartovať?

Tréner Rafael Benítez nám dal dve minúty, aby sme sa schladili vodou. Nikdy nekričí, je pokojný typ človeka. Keď je v strese, nepanikári. Niektorí tréneri by nám vynadali, on s pokojným hlasom kreslil na tabuľu. Urobil skvelú taktickú zmenu, pustil na ihrisko Hammana, stiahol obrancu Finnana. Dávalo nám to viac pokoja v strede poľa, mali sme loptu častejšie na kopačkách.

Aké myšlienky chodia hráčovi po rozume, keď ide na druhý polčas finále Ligy majstrov a visí nad ním debakel?

Ja som mal len dve. Buď si zodrieme zadky a zabojujeme, alebo dostaneme 0:5 a nikdy na tú hanbu nezabudneme. Ako sme vychádzali z tunela, ozývala sa z tribún hymna Liverpoolu – You Will Never Walk Alone (angl. Nikdy nebudeš kráčať sám). Steven Gerrard si nás zavolal do stredu, urobili sme kruh a vravel: Oni v nás veria, tak im niečo dajme na revanš.

Liverpool strelil tri góly v priebehu necelých šiestich minút. Verili ste na opačnom konci ihriska vlastným očiam?

Parkrát som si ich pretieral (smiech). Ukázalo sa, že vo futbale je možné všetko. Gerrardov prvý gól bol kľúčový. Štadión skoro explodoval a Stevie ho oslavou gólu ešte viac vyburcoval. Ako brankár musíte eufóriu premeniť na motiváciu. Času do konca bolo dosť, nechcel som to kamarátom pokaziť.

Voľno ste nemali ani v predĺžení, keď ste chytili hlavičku aj dorážku Ševčenka. Pamätáte si, ako sa vám to podarilo?

Videl som center z pravej strany. Sami Hyypiä tam mal dvoch hráčov. Tušil som, že jeden z nich bude mať tutovku. Podvedome som sa na to pripravoval. Najskôr som si myslel, že hlavičkoval Jon Dahl Tomasson. Strelu som vyrazil, hneď prišla aj dorážka. Ševčenko bol odo mňa asi päť metrov. Hovoril som si: Určite to bude bomba z celej sily. Snažil som sa roztiahnuť čo najviac ako páv. Nastrelil ma, bol z toho iba roh.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

@23_carra ’s foot on the Cup with Amigo Grande @josemifutbol #liverpool #changingroom #ataturk #stadium

Príspevok, ktorý zdieľa Jerzy Dudek Official (@jerzydudek_official),

Čo ste si vtedy povedali?

Toto si chcel, Jerzy. A ešte jednu poľskú nadávku. Používate ju aj vy, Slováci (smiech).

Pred penaltami ste ešte prehodili pár slov s protivníkom Didom. Čo si v takom momente brankári hovoria?

V prvom rade som mu povedal, že je to skvelý zápas. Radšej som mu neželal veľa šťastia. Boli by to falošné slová, veď aj ja som chcel vyhrať. Skôr nech sa zabaví. To je najdôležitejšie.

Penaltový rozstrel je pre brankára miesto, kde nemá čo stratiť, môže iba získať. Súhlasíte?

Je to hra nervov. Ako gólman však musíte vedieť, kam asi lopta pôjde. Ide o prípravu. Aj tá moja bola zaujímavá – rozdelil som si bránku na šesť štvorcov a značil som si, kam súperov hráč kope. Boli to však stovky pokusov, nedalo sa to zapamätať. Tak som poprosil trénera brankárov, aby mi len ukázal, kam konkrétny hráč zvykne strieľať.

Ako vám napadlo, že budete hráčov provokovať na čiare?

Prišiel za mnou Jamie Carragher. Masíroval ma a presviedčal, aby som ich dostal pod ešte väčší tlak. Pripomenul mi brankára Liverpoolu Bruca Grobbelaara, ktorý vďaka tomu rozhodil AS Rím vo finále Pohára európskych majstrov 1984. Povedal som mu, nech mi dá pokoj, ale bol neodbytný.

Serginho poslal loptu nad bránku, Pirlo do vašej ruky. Potom ste ešte totálne pokazili deň Ševčenkovi a zrodila sa legenda o tancujúcom Poliakovi. Aký je to pocit?

Vtedy som ani netušil, kto strieľa a ako to dopadne. Bol som v tranze. Po predĺžení som bol sebavedomý. Veril som, že už nám to po tom všetkom neujde. Začal som hráčov AC Miláno provokovať. Nechcel som sa im vysmievať, iba ich vyhodiť z automatizmov. Keď sú mimo nich, robia aj tí najlepší chyby. Dokonca som s nimi aj hovoril.

O čom?

Pýtal som sa ich, či zasa budú strieľať tam, kam zvyčajne. Odpoveď ma už nezaujímala, išiel som preč. Kľúčom bolo, aby som urobil pohyb čo najneskôr. Moja dobrá psychologická hra nám priniesla pohár. Smutným hrdinom bol Ševčenko. Zahodil tutovku v predĺžení, nedal penaltu. Viackrát sme sa už stretli, doteraz tomu nemôžu uveriť. Pýta sa ma: Ako si to v predĺžení mohol chytiť?

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Day after final ♥️ #championsleague #istanbul #liverpool #ynwa #greattime

Príspevok, ktorý zdieľa Jerzy Dudek Official (@jerzydudek_official),

Čo ste mu odpovedali?

Ty si mal dva roky predtým svoj moment proti Juventusu. Toto bol môj. Nespomínaj na to, čo bolo zlé. Hľadaj skôr pozitívne spomienky. Asi to zabralo – doteraz sme kamaráti, boli sme ambasádormi ME 2012.

Keď ste mu chytili penaltu, chvíľu ste s oslavami váhali. Zradila vás matematika?

Presne tak (smiech). Bol som si istý, že ešte niekto od nás pôjde kopať. Zrazu som sa postavil a zbadal, ako sa na mňa rúti červená vlna. Uvedomil som si, že je koniec. Ani som nevedel, ako veľmi sa mám tešiť. Navyše, človek si taký triumf uvedomí, až keď skončí s kariérou. Vtedy to bol iba ďalší deň v robote.

Rozprávate sa o tom s bývalými spoluhráčmi?

Jasné, občas si na Istanbul spomenieme. Píšeme si na sociálnych sieťach, posielame si tam nejaké hlúposti. Hrávame zápasy legiend, koronavírus nám naposledy zrušil zápas na Anfielde proti Barcelone.

Keď sa vám po finále ozval Real Madrid, dalo sa vôbec povedať nie?

Iste, ale ja som chcel chytať a to v Reale za čias Ikera Casillasa nebolo jednoduché. Ozval sa mi tréner brankárov v Reale a neskôr aj športový riaditeľ Predrag Mijatovič. Veľmi ma chceli. Neveril som tomu, navyše som nechcel leštiť lavičku. Povedal som im, že radšej urobím teraz krok späť a potom dva dopredu. Dali mi mesiac času na rozmyslenie s tým, aby som nesledoval noviny ani televíziu. Odkázali mi, že nikoho nekúpia, kým sa nerozhodnem.

Prečo ste kývli?

Ako by som svojim deťom o dvadsať rokov povedal, že som odmietol Real Madrid? Povedali by mi: Oco, zbláznil si sa?! Bola to pre mňa obrovská škola. Liverpool je veľký klub, ale Real je špička vo všetkom. Urobil som skvelé rozhodnutie. Mal som šťastie, lebo som prišiel do Realu v roku 2007 a videl som naživo transformáciu Španielska z favorita na neprekonateľnú mašinu. Chýbala im jednota a mentálna vyzretosť.

Hrali ste s Cristianom Ronaldom. Ako na vás zapôsobil?

Práve Ronaldo bol kľúčom k úspechu. Je to najväčší profesionál, akého som kedy zažil. Je to vidieť aj dnes. Bol prvý na tréningu, posledný z neho odchádzal. Je to rodený víťaz. V tom čase nás Barcelona ničila, ale on sa postavil do dverí šatne a zahlásil, aby sme ich išli rozbiť. Pozerali sme na seba a krútili hlavami. Potom sme však prišli na to, že to funguje. Motivačné reči má veľa hráčov. Chýba im však kvalita.

Brankár Jerzy Dudek bol spoluhráčom Cristiana... Foto: SITA/AP, Paul White
Jerzy Dudek Brankár Jerzy Dudek bol spoluhráčom Cristiana Ronalda v Reale Madrid v rokoch 2007-11.

Je Lionel Messi lepším futbalistom ako on?

To je ako keby ste sa opýtali, či je lepšie Ferrari alebo Lamborghini… Ronaldo je komplexnejším hráčom. Dominoval v portugalskej lige, fyzickej anglickej i technickej španielskej. A teraz v Serii A ťahá Juventus. Navyše, vyhral s Portugalskom ME 2016. Messi je vhodný len do jedného štýlu. V argentínskej reprezentácii to nie je Lionel z Nou Campu. Má slabších spoluhráčov a nevie vďaka tomu vyčnievať tak, ako sme zvyknutí. To isté platí aj o Robertovi Lewandowskom.

Obaja už majú po tridsiatke. Kto ich nahradí?

Iste niekto príde. Keď začal hrať Michael Jordan, sledoval som NBA čo to šlo. Po konci jeho kariéry som sa na to vykašľal. Až kým neprišiel Kobe Bryant a po ňom zasa LeBron James.

A čo brankári? Ktorý z nich sa vám najviac pozdáva?

Pred rokmi to boli Casillas, Buffon. Neskôr prišiel Manuel Neuer, akýsi Ronaldo v bránke. Teraz sú takými napríklad Alisson či Jan Oblak. Obaja urobili obrovský progres.

Je niečo, s čím Jerzy Dudek nie je spokojný?

V kariére som si ako chlapec z malého baníckeho mesta splnil mnoho snov. Mrzí ma však jediná vec – že som sa nedostal do nominácie na MS 2006 do Nemecka. V nedeľu sme s trénerom (Pawlom Janasom, pozn.) telefonovali, že všetko je v poriadku a idem na šampionát. V pondelok na tlačovke oznámil troch brankárov a ja som medzi nimi nebol. Myslel som si, že je to vtip. Nebol. Volal mi Tomasz Frankowski, či to vidím v televízii aj ja. Dal deväť gólov v kvalifikácii, ja som ju celú odchytal. Rešpektujem trénerovo rozhodnutie, som hráč. Mohol nám to však povedať ako chlap. Odvtedy sme si s trénerom nepodali ruky a asi k tomu ani nedôjde.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #AC Miláno #FC Liverpool #Jerzy Dudek #Istanbul 2005