Micheľ: Cítil som sa ako horolezec pod vrcholom Mt. Everestu

21.05.2009 13:49
Micheľ
Ľuboš Micheľ. Autor:

Po záverečnom hvizde španielskeho rozhodcu Luisa Medinu Cantaleja, ktorý pískal stredajšie finálové stretnutie futbalového Pohára UEFA medzi Šachťorom Doneck a Werderom Brémy (2:1 po predĺžení), dvíhal ruky na znak radosti aj jeho bývalý kolega Ľuboš Micheľ.

Viacnásobný najlepší arbiter Slovenska, ktorý však v októbri minulého roka ukončil svoju aktívnu kariéru, pôsobí už niekoľko mesiacov v pozícii šéfa medzinárodného úseku ukrajinského klubu. Štyridsaťjedenročný rodák zo Stropkova v pozápasovom rozhovore priznal, že stredajší večer na Štadióne Sükrüa Saracogla v ázijskej časti Istanbulu prežíval veľmi intenzívne.

„Bolo to po psychickej stránke naozaj veľmi náročné. Cítil som sa ako horolezec, ktorý je pod vrcholom Mount Everestu a má urobiť posledný krok, ale bojí sa, či ho nestiahne nejaká lavína. Som rád, že sme napokon prišli do vytúženého cieľa, navyše po výbornom výkone. Bola to dobrá reklama pre naše mužstvo. Hrali sme pekný futbal, na ktorý sa dalo pozerať. Aj keď v závere bola šťastena možno viac na našej strane, myslím si, že sme vyhrali zaslúžene,“ vyhlásil Ľuboš Micheľ, ktorý pred menej ako rokom rozhodoval finále Ligy majstrov medzi Manchestrom United a FC Chelsea, no teraz si už vyvrcholenie európskeho pohára číslo 2 vychutnával z funkcionárskeho kresla.

Víťazstvo „baníkov“ nerezonovalo len v samotnej tureckej metropole, ale, pochopiteľne, aj na Ukrajine. „Na internete som pozeral, že v Donecku sa ľudia do noci prechádzali po meste, vozili sa na autách. Bolo to také trochu brazílske, najmä v juhoamerických krajinách sa zvykne zisk pohára oslavovať podobným štýlom. Možno dnes si ešte všetci ani neuvedomujeme dôležitosť tohto triumfu, pravdepodobne až po rokoch ľudia nielen v Donecku, ale na celej Ukrajine pochopia, aký veľký úspech sme dosiahli,“ skonštatoval bývalý arbiter, ktorý predtým dlhé roky prežíval takéto kľúčové a dôležité stretnutia priamo na trávniku a s píšťalkou v ruke.

„Je to absolútne iný pocit. Keď človek vchádza na ihrisko ako rozhodca, všetko viac-menej prežíva len za seba a za skupinku arbitrov, ktorá je tam s ním. Keď ste zainteresovaný v nejakom klube, všetko je úplne inak. Vtedy stojíte na tribúne a nemôžete nič ovplyvniť, všetko je v rukách hráčov. Aj keď chcete, aby vaše mužstvo vyhralo, v tej chvíli už nemôžete robiť absolútne nič. Všetko prežívate nielen za hráčov, ale za celú futbalovú rodinu, fanúšikov na štadióne aj doma na Ukrajine. Preto boli pocity teraz vo mne silnejšie a intenzívnejšie ako počas mojej rozhodcovskej kariéry.“

Micheľ tiež priznal, že nesledoval špeciálne výkon hlavného Španiela Cantaleja a vôbec sa na neho nepozeral prísnejšími očami. „Od takýchto vecí sa snažím odosobniť. Aj keď som sledoval zápas ako fanúšik ešte v rozhodcovských časoch, vôbec som nejako nevnímal výkony arbitrov. Navyše, teraz boli emócie také silné a intenzívne, že som vôbec nerozmýšľal nad rozhodcami,“ vysvetlil Micheľ, ktorý kariéru ukončil pre problémy s achilovkami.

V Istanbule nebol zo Slovákov jediný, keďže jeho pozvanie prijali bývalí rozhodcovskí kolegovia – asistenti Igor Šramka, Martin Balko a Roman Slyško. „Zavolal som do Turecka svojich priateľov, s ktorými sme boli vo finále Pohára UEFA aj Ligy majstrov. Sám som cítil, že po mojom rýchlom odchode som ani nemal možnosť sa s nimi poriadne rozlúčiť a porozprávať. Preto som chcel využiť túto možnosť na stretnutie a predebatovanie rôznych vecí,“ uviedolMicheľ, ktorého prakticky hneď po úspešnom finále európskej súťaže č. 2 čaká opäť veľa práce: „Nemáme čas dlho oslavovať, pretože futbalový život v klube ide ďalej. Už o desať dní nás čaká finále Ukrajinského pohára, v sobotu máme ligový zápas. Úspech zaväzuje, no je potrebné vrátiť sa nohami pevne na zem.“

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk