Foto: Reuters, ADAM HOLT
Slovenský futbal by si mohol nechať pokojne patentovať slogan: kde iní začínajú, my končíme. S maličkými výnimkami platí pomaly štvrťstoročie. Dovidenia zasa o rok.
Odteraz sa budú slovenské tímy porovnávať už len samé so sebou a samochválam sa medze klásť určite nebudú. Veď kto si už o mesiac-dva spomenie na tiene horúceho leta, na to, ako rýchlo Slovákov vypoklonkovali z Európy. Slovenské mužstvá jediné kritérium, ktoré môže reálne zhodnotiť ich silu, niekam ich v medzinárodnej hierarchii zaradiť, jednoducho neuznávajú.
Ešteže Ružomberok, tím, od ktorého sa to zo štvorice slovenských účastníkov najmenej čakalo, sympaticky zmobilizoval svoje sily a zachraňoval česť slovenského klubového futbalu aj za troch papierovo silnejších a ambicióznejších. Dvoch nasadených súperov vyradil (Vojvodina Nový Sad a Brann Bergen) a s tretím (Everton) nehral podradnú partiu. Bez veľkých slov sa dožil aspoň začiatku augusta.
Tréner Norbert Hrnčár po odvete s Evertonom tvrdil, že sa mu bude ťažko zaspávať. Lebo jeho tím prehral a vypadol. Ale neprepadol. Odohral oba zápasy so zatiaľ nezobudeným anglickým favoritom na hranici svojich možností.
Ružomberok sa pochlapil. Vyžmýkal zo seba všetko. To sa cení. O ďalších slovenských tímoch sa to s čistým svedomím tvrdiť nedá.
