Keď strelili futbalisti Manchestru United vo finále Európskej ligy prvý gól (Ajax Amsterdam zdolali 2:0), vyšprintovali členovia striedačky takmer až na trávnik. Skákali, kričali, oslavovali. Až na jedného. Josého Mourinha. Portugalský tréner sedel pokojne, bez najmenšej zmeny mimiky na tvári. Akoby onen okamih očakával, neprekvapil ho. A možno len chcel zostať svojský – ako obyčajne.
Splnený cieľ
O necelé dve hodiny sa vžil do úplne inej úlohy. Pri oslavách si vzal hlavné slovo. Zverencom, ktorí sa nedočkavo objímali s trofejou, nástojčivo ukazoval tri prsty. Prsteník patril tohtosezónnemu triumfu v Community Shield, prostredník v anglickom Ligovom pohári, ukazovák v Európskej lige.
V okamihu držali tri víťazné prsty nad hlavou všetci – od fyzioterapeutov až po Paula Pogbu, najdrahšieho hráča planéty, do ktorého investoval Manchester v lete astronomických 105 miliónov eur.
Rešpekt má Mourinho skrátka u každého.
„Počas celej sezóny som počúval, aká je nevydarená. Mnohí sa vo mne snažili vzbudiť dojem, že hádam trénujem najhorší tím na svete. A že ja som ten najhorší manažér. No pozrite sa, vyhrali sme tri trofeje. Táto sezóna rozhodne nie je zlá,“ hovoril Mourinho po súboji v Štokholme.
Fanúšikovia po celom svete (United ich majú údajne viac ako 600 miliónov) očakávali, ako si bude počas prvej sezóny na Old Trafforde počínať. Po rokoch plných sklamania, smútku i hnevu verili, že práve Mourinho bude ich spasiteľom. Napokon, najúspešnejší klub anglickej futbalovej histórie získal po odchode nedotknuteľného Alexa Fergusona v ostatných troch rokoch jedinú trofej (Anglický pohár).
Som nikto
Pravdou je, že v lige zlyhal Manchester aj tentoraz (obsadil až šiestu priečku), no po štokholmskom úspechu môžu jeho mecenáši označiť sezónu za úspešnú. Napokon, zo Švédska si partia okolo kapitána Wayna Rooneyho priniesla aj miestenku do skupinovej fázy Ligy majstrov (a s ňou súvisiaci nezanedbateľný tok peňazí). V nej v tomto ročníku United chýbali. A to bol jeden z Mourinhových cieľov – vrátiť klub medzi elitu. Dosiahol ho v najkratšom možnom čase.
„Napriek tomu si myslím, že v tomto klube som nikto. Viete, dívam sa na legendy Manchestru – najmä na Fergusona s Busbym. V porovnaní s nimi si ani nezaslúžim sedieť na svojom mieste. Ale viete, nie je všetkým dňom koniec. Pokračujem a môžem toho dosiahnuť ešte veľa,“ vravel novinárom neobvykle skromný Mourinho.
Rodák zo Sétubalu zväčša udivuje svet veľkými, často prehnane sebavedomými vyhláseniami. Napokon, má sa čím pochváliť. Počas sedemnásťročnej trénerskej kariéry získal 25 významných trofejí.
„Žiadny iný manažér sa nemôže pýšiť titulom z Anglicka, Španielska a Talianska. Ja som v týchto krajinách nevyhral len ligu, ale aj všetky ostatné súťaže. Myslím si, že mám byť na čo hrdý,“ uviedol už v podstatne tradičnejšom tóne Mourinho.
Vo svetovom futbale si toho preskákal neúrekom. Premiérový rok v Manchestri napriek tomu označil za najnáročnejší v kariére. Na jeho konci však nesedel utiahnutý kdesi v kúte. Nepočúval posmešky súperov a výčitky fanúšikov.
Vznášal sa vo vzduchu – vysoko nad hlavami svojich oslavujúcich zverencov.