Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Jeho tím to dotiahol najďalej, ale ani senzačná výhra na pôde Austrie Viedeň (1:0) mu napokon nestačila. Od play off ho delili dve minúty. V 88. min strelil Friesenbichler gól a napokon rozhodovala penaltová dráma, v ktorej Austria vyhrala 5:4. „Penalty sú vždy lotéria a rozhoduje v nich aj kus šťastia,“ skonštatoval Karhan.
Čo ste povedali hráčom po zápase v šatni?
Nič, nebavili sme sa o ňom, nebol na to čas. Ešte sa k nemu vrátime, ale určite im poďakujem za to, akú reklamu urobili klubu a ako zápas odjazdili. Už pred ním som hráčom vravel, že ak im diváci zatlieskajú, budem spokojný.
K postupu mali rovnako blízko ako Austria. Čo podľa vás rozhodlo?
V takýchto zápasoch sú to detaily. Stačilo pred gólom odkopnúť loptu na súperovu polovicu, do konca zostávalo veľmi málo… Lenže futbal sa hrá 90 minút a je v podstate jedno, či gól dostanete na začiatku druhého polčasu alebo na jeho konci. Dokázali sme v zápase eliminovať najsilnejšiu stránku súpera, hru v krídelných priestoroch. Austria potom zvolila jednoduchú taktiku – nakopávanie dlhých lôpt pred našu bránku. Z jednej takej situácie sme inkasovali.
Pred odvetou ste odhadovali šance 50 ku 50. Aké veľké je teraz sklamanie?
Samozrejme, mrzí ma, že sme nepostúpili, lebo šanca bola veľká. Vedel som aj pred odvetou, že je všetko otvorené. Austria je napokon futbalovo o niečo lepšia ako my. Vždy chceme vyhrať, platilo to aj pred súbojom vo Viedni, ale výsledok 1:0 bol nad očakávanie. Nič však neznamenal. Ak by sme vyhrali prvý zápas 3:0, bolo by to iné.
Vaše mužstvo malo opäť niekoľko šancí, mohlo rozhodnúť v riadnom čase…
També išiel už v 2. minúte sám na bránkára, ak by túto šancu premenil, bol by to iný zápas. Ale to je zasa keby, na to sa nehrá. Celkovo sme sa menej dostávali do šancí ako na súperovej pôde.
Diváci už chystali postupové oslavy a vtedy ste inkasovali. Aký pocit ste prežívali?
Ako by mi niekto vrazil nôž do srdca. Pre mužstvo to bola ťažká situácia, ale pozbieralo sa a aj predĺženie odohralo vcelku dobre. Penalty to je už aj vec šťastia. Súper ho mal viac.
Kapitán Mikovič jediný nepremenil penaltu v rozstrele. Patrí k najväčším oporám, ale vo štvrtok večer bol smoliarom dňa…
To patrí k futbalu. Keď sa chystal na strelu, nebola to ľahká situácia. Miki si od začiatku veril, chcel ísť strelať, hneď povedal, že pôjde na penaltu posledný.
Po zápase sa neubránil slzám. Budete mu niečo vyčítať?
To sa stáva, nemám mu čo vyčítať. Je to náš dôležitý hráč, veľakrát mužstvu pomohol. Mohli sme dať gól už v zápase a do takej situácie by sa nikdy nedostal.
Čo je pre vás po súboji s Austriou najdôležitejšie?
Že ho sledoval vypredaný štadión, vyše 17-tisíc divákov. V prvom stretnutí Európskej ligy bolo hľadisko prázdne, mali sme trest, na druhý prišlo vyše šesťtisíc ľudí, myslel som si, že ich bude ešte o niečo viac. To, že bol teraz plný štadión, je pre nás záväzok. Chceli by sme, aby chodilo na zápasy čo najviac divákov.
Budú chodiť aj po prehre s Austriou?
Uvidíme, neviem to odhadnúť.
Už v nedeľu Spartak privíta doma vedúci tím ligy Žilinu. Čo od neho čakáte?
Musím ešte počkať, koho z hráčov budem môcť poslať na ihrisko z tých, čo nastúpili proti Austrii. Hrať 120 minút v takomto stretnutí dá zabrať. Nejakú predstavu mám.
Doteraz ste zostavu točili. Budete v tom pokračovať?
To sa bude odvíjať práve od toho, ako budú na tom hráči, teraz vládne v tíme sklamanie, ešte chvíľu počkám, zatiaľ som sa o zostave nerozhodol.
Žiline sa v úvode sezóny darí. Ako hodnotíte jej výkony?
Viem, že odštartovala sezónu úspešne, ale zatiaľ som sa jej podrobnejšie nevenoval, mali sme nabitý program, svoje zápasy v lige i pohári. Ale môže to byť zaujímavý futbal.
Vaše mužstvo vypadlo z pohára a teraz sa môže plne koncentrovať na ligu. Kombinovať domácu súťaž s pohárom je tradične zložite.
Nevnímam to takto. Vždy je lepšie hrať ako trénovať. Aj pre hráčov. Máme ich v kádri 22, každý by dostal šancu. Angličania hrajú 70 zápasov ročne a nemajú s tým problém. My máme problém so všetkým.