Slovenský vicemajster vyradil Vorsklu Poltava po dramatickom priebehu – po domácom víťazstve 2:0 prehral u súpera 1:3 v predĺžení. Postupový gól dosiahli Žilinčania v 121. minúte. „V tom okamihu som si vravel jediné: nech už rozhodca odpíska koniec,“ vraví 40-ročný žilinský tréner.
Vo futbale ste už preskákali veľa. Zažili ste vo svojej kariére emotívnejší zápas?
Veru ešte nie. Radosť mám síce z každého víťazstva, úspechu i gólu, ktorý dosiahneme v lige či domácom pohári, ale emócie počas duelu v Poltave boli mimoriadne. Radosť, akú sme mali po postupe, bola dosiaľ najvýraznejšia.
Čo ste si pomysleli v okamihu, keď domáci strelili v závere riadneho hracieho času gól na 2:0 a poslali zápas do predĺženia?
Pred gólom sme zvažovali, či máme ešte do zápasu vstúpiť nejakým striedaním. Zároveň sme však vedeli, že stále nad nami visí hrozba predĺženia, čo sa napokon stalo. Po tom, ako domáci druhý raz skórovali, sme museli chalanov opäť postaviť na nohy. Vraveli sme im, že sa nič nedeje, začína sa akoby od stavu 0:0. Stále to bolo pre nás o jednom strelenom góle. Aj naďalej som bol presvedčený, že chlapci majú dostatok kvality i túžby na to, aby ho dosiahli.
Najťažšie momenty ste zrejme prežívali za stavu 0:3, keď ste prišli o vylúčeného Špaleka. Nehovorili ste si vtedy, že postup je v ťahu?
Nie, pohárová matematika nám hovorila, že stále potrebujeme na postup jeden gól. Kľúčové bolo, aby sme už neinkasovali, to by už bol naozaj veľký problém. Hrali sme s maximálnym rizikom, súper si utváral ďalšie šance, ale mužstvo ukázalo obrovské srdce a bilo sa do poslednej sekundy.
Aká myšlienka vám preblesla hlavou, keď William strelil postupový gól?
Pri toľkých emóciách som ani nestihol postrehnúť, že sme skórovali. Videl som len, ako sa chalani radujú. Ihneď som si povedal: nech už rozhodca odpíska koniec (smiech). Napriek tomu, že zápas som si užíval. Mal totiž všetko – od gólov, náboja, množstva šancí až po červenú kartu.
Ako to vyzeralo v šatni po zápase, čo ste hráčom povedali?
Zaspievali sme si naše tradičné pokriky, poďakoval som všetkým za skvelý výkon. Potom sme už museli všetkých hráčov pozorne sledovať. Boli absolútne vyšťavení, niektorí mali pre veľkú vyčerpanosť problém prejsť aj zo šatne do spŕch. Cesta domov bola síce veselá, no v prvom rade sme dbali na to, aby mužstvo dobre zregenerovalo. Do Žiliny sme prišli o šiestej ráno.
Keď si premietnete oba zápasy s Poltavou, je postup Žiliny zaslúžený?
O pol kroka sme boli futbalovejší. Najmä doma sme sa predviedli vo veľmi dobrom svetle, mohli sme zvíťaziť aj výraznejšie – 3:0 či 4:1. Pred vlastnými fanúšikmi sme položili dobrý základ pre postup. Cestu za ním sme si síce skomplikovali, no asi to tak malo byť.
V play off na vás čaká náročný súper – Athletic Bilbao. Do úvahy prichádzali aj Legia Varšava, Viktoria Plzeň, Beleneses a Steaua Bukurešť. Koho ste si priali?
Všetci ponúkajú vysokú kvalitu i atraktivitu. Chceli sme sa v prvom rade vyhnúť Steaue, s ktorou má nepríjemnú skúsenosť Trenčín. Hráči si želali Belenenses. Bolo v podstate jedno, či by sme dostali Legiu alebo Bilbao. Tak či onak na nás čaká náročná prekážka.
Od skupinovej fázy vás delí posledný krok. Iný cieľ ako postup si zrejme dávať nemôžete…
Máme v sebe také emócie, túžbu a tímovosť, že si dáme za cieľ to, aby sme pre postup urobili všetko. V Poltave sme dokázali, že vieme byť nepríjemný súper aj pre veľmi kvalitné tímy.