Slovan si robí hanbu ako Brno. S tímami, o ktorých si myslel, že si to rozdá ako rovný s rovným, schytáva debakle. To je neskutočný nápor na psychiku a hlavybôľ na desať acylpirínov.
Dostal sa do hlbokej nepohody a nevie kam z konopí. Nevytiahol ho z kaše ani nový tréner Jozef Chovanec. Legenda Sparty už stála proti klubu, v ktorom prežila najúspešnejšie obdobie kariéry. Nikdy doteraz s ním neprehrala. Až keď si sadla na lavičku belasých.
Ak sa slovenské mužstvá s odretými ušami raz za uhorský rok ocitli v nejakej skupine európskej súťaže, bola z toho – česť jedinej výnimke (Artmedia 2005) – vždy blamáž. Súperi si na nich dvíhajú nabúrané sebavedomie ako Sparta po prehre v Plzni, robia skóre (skoro všetci), lámu rekordné štatistiky (Marseille v Žiline).
V Lige majstrov zlyhali Košice i Žilina, v Európskej lige dva razy Slovan. V týchto prípadoch odohrali slovenské tímy dovedna 22 zápasov. Z nich 21 prehrali, raz sa zrodila bezgólová remíza. No comment.
Sparta skrotila fanúšikov a potom aj súpera. Na druhom sa namakala menej. Bývalého federálneho rivala berie ako chudobného príbuzného. V štyroch zápasoch v skupine nestrelil ani gól, dopracoval sa k skóre 0:14, utvoril negatívny rekord súťaže. Takého exota ešte Európska liga nemala.
Perniš priznal, že pohárové zápasy tím ničia, ešte viac ho udupávajú pod čiernu zem. Aj fanúšikovia už brýzgajú na svoje mužstvo. Vždy to končí rovnako. Najprv postup a sláva, potom rozčarovanie. Hosanna a ukrižuj ho! Slováci na Európu nedorástli.