Po marcovej operácii a júnovej liečbe rádioterapiou je už v poriadku. Aj preto sa od prvého decembra snaží zdolať najvyššiu horu Afriky Kilimandžáro.
Choroba však v jej živote predsa len niečo zmenila. „Trošku som pridala plyn pri napĺňaní mojich túžob, ktoré mám na zozname. Niektoré veci nechcete odkladať až do šesťdesiatky. Vždy som si myslela, že na všetko mám dosť času. Teraz som si tým už nie istá. Možno zvýšim rýchlosť, aby som sa uistila, že všetko stihnem,“ vyznala sa Navrátilová v rozhovore pre Daily Telegraph.
Kilimandžáro leží v Tanzánii a predtým ako sa vydala zdolať 5895 m vysoký vrch, sa v Londýne podrobila vyšetreniam v Altitude Centre. V uzavretej komore imitovali podmienky, ktoré ju tam čakajú. Navrátilová pred odchodom verila v úspech expedície. „Samozrejme, že dúfam, že výstup zvládnem. Nie som rada, keď mi niečo nevyjde. Nikto to nemá rád. Ale ja vždy hovorím, že jediné zlyhanie je to, keď sa človek nepokúsi o prvé miesto,“ vysvetlila deväťnásobná víťazka wimbledonskej dvojhry.
Pohľad z vrcholu Kilimandžára pozná aj slovenský horolezec Peter Šperka. Bol tam v rokoch 2005 a 2008. „Výstup na Kilimandžáro nie je technicky náročný. Trvá asi štyri dni. Na zdolanie stačí záladná kondícia. Trénovaný, hoc bývalý, športovec by nemal mať problém,“ povedal skúsený horský vodca pre Pravdu. Na otázku, či nie je riziko vydať sa na takú cestu len šesť mesiacov po liečbe rakoviny uviedol: ,,Iste by tam nešla, keby sa na to necítila. Ja som vlani zdolal osemtisícovku Čo Oju deväť mesiacov po roztrhnutí achilovky."
Navrátilová už pred odchodom vedela, aké pocity ju zasiahnu po dosiahnutí vrcholu. „Asi som už stará jemnocitná žena, ktorú všetko rozplače. Slzím pri starých filmoch, štátnej hymne. Takže určite budem plakať aj na vrchole Kilimandžára. Ak teda vystačím s dychom,“ s úsmevom zakončila rozprávanie tenisová legenda.