Slovensko ich má 150. Nielen o ich práci hovorí Peter Židovský. Skúsený funkcionár oslávil nedávno 75. narodeniny. Bývalý hráč ČH Bratislava stál pred troma desiatkami rokov pri zrode samostatného Slovenského futbalového zväzu a sedem rokov v ňom pracoval ako generálny sekretár.
Načo potrebuje malý slovenský futbal 150 sprostredkovateľov?
Toľko ich určite nepotrebuje a mnohí z nich sa tejto práci ani pravidelne nevenujú. Na našej scéne sa všetci neuživia. Náš futbalový trh je malý a máme málo konkurencieschopných futbalistov, ktorí by zamestnali taký početný okruh sprostredkovateľov.
Je známe, že o našich hráčov sa v kvalitných súťažiach príliš nebijú…
Slovenských hráčov, ktorí sa vo veľkom futbale výraznejšie presadili, by sme spočítali na prstoch rúk a ani by sme asi všetky nepotrebovali. Na druhej strane platí, že neprestupujú len hviezdy a nielen do zahraničia.
Čítajte viac Začal to Vengloš. Pomáhal šiestim futbalistom rokaV zozname sprostredkovateľov sme narazili i na vaše meno…
Ja sa tejto práci už nevenujem. A vlastne som sa jej ani nikdy intenzívne nevenoval. Nijaký prestup som asi desať rokov neurobil.
Ktorému zo známejších hráčov ste pomáhali v jeho kariére?
Známych mien, ktoré pozná aj širšia futbalová verejnosť, nebolo veľa. Spomeniem Pavla Masaryka, ktorý v kariére urobil viacero prestupov. Bol aj v širšom kádri reprezentácie. Patril k špičkovým ligovým futbalistom, priebojnému útočníkovi nechýbalo veľa k stovke ligových gólov. Vo dvoch ročníkoch sa stal kráľom strelcov.
Ako sa zrodila vaša spolupráca?
Upozornil ma naňho jeden známy. Paľo pochádzal z obce na Záhorí, z Radimova. Bol hráčom Myjavy, ktorá hrávala v nižšej súťaži. Išiel som sa naňho pozrieť a v tom zápase potvrdil, že má nos na góly, strelil ich tri. Opýtal som sa ho, či by nechcel hrať v prvej lige. Áno, ale len v Trnave, odvetil. Vybavil som jeho prestup do Spartaka a potom sme niekoľko rokov spolupracovali.
Prezradíte, koľko Trnavčanov stál?
Na to si už presne nespomínam, akiste aj preto, že nešlo o veľkú sumu. Na to dokonca existovali tabuľky, ktoré musel záujemca zaplatiť za hráča klubu, kde vyrastal. Ale po dvoch rokoch prestupoval do Slovana Bratislava a v jeho drese sa stal prvý raz kráľom ligových strelcov a získal aj titul.
Za prestup mu prišlo na účet 500-tisíc korún, to sme ešte neplatili eurami. V našich podmienkach to vtedy nebola úplne bezvýznamná suma, ale dnes by nikoho nezaujala. Keď som skončil pôsobenie na zväze, pracoval som v Slovane dva roky ako asistent generálneho riaditeľa Romana Dubeňa a bol som aj pri veľkých prestupoch reprezentantov do zahraničia.
O koho išlo?
O Jožka Majoroša mali záujem v Arise Solún, Slovan ma vyslal do Grécka na rokovanie. Druhý bol Stano Varga, pochádzal z Lipian, obce, kde som sa aj ja narodil. V Slovane to bol jeden z našich top hráčov. Dostali sme ponuku na jeho prestup do Sunderlandu, ktorý hral v Premier League. To bola celkom kuriózna situácia.