O klube, ktorý v uplynulej sezóne vzbudil vo francúzskom futbale veľký rozruch, vie takmer všetko. „Racing je viac ako futbalový klub," tvrdí.
Ako ste si vybudovali taký silný vzťah k Racingu Lens?
Pochádzam zo severu Francúzska, je to oblasť neďaleko belgických hraníc. Narodil som sa v malom meste Mazingarbe, ktoré leží len kúsok od Lensu, ale vyrastal som v meste Achicourt pri Arrase. Je vzdialené asi 30 kilometrov od Lensu, kde som často chodil, lebo starí rodičia žili na jeho predmestí. Ako skoro každý chlapec u nás som hrával futbal. Každý deň v škole, dokonca aj cez obedňajšiu prestávku. A bývali sme v slepej ulici, nechodili tam autá, a keď sme mali voľno, hrávali sme až do tmy na ulici futbal. Uličný futbal bol kedysi bežný, rozšírený, už sa z našich miest pomaly vytratil.
Ako ďaleko ste to vo futbale dotiahli?
Býval som stredopoliar, „špílmacher" tímu, ale nijaká hviezda (smiech). Pôsobil som len v troch malých kluboch v nižších súťažiach. Hrali sme futbal pre radosť. Keď sme v nejakej súťaži narazili na mužstvo z väčšieho mesta a klubu, zistili sme, že vo futbale hrajú dôležitú úlohu aj peniaze. To sa mi nikdy príliš nepáčilo. Od detstva som bol veľký fanúšik Lensu. Chodil som s otcom a krstným otcom na všetky zápasy. Zažili sme rôzne obdobia v klubovej histórii, tím hrával aj v druhej lige, ale môj vzťah sa k nemu nikdy nezmenil.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Aké má zázemie, popularitu Racing v regióne, v ktorom pôsobí?
Kto chce pochopiť jeho význam, musí trochu poznať aj históriu nášho regiónu. Nachádzali sa v ňom bane a textilné fabriky, tam väčšina ľudí pracovala a nebola to ľahká práca. Moji obaja starí otcovia boli baníci, keď zomreli, mali zničené pľúca. Na začiatku dvadsiateho storočia pracovali v baniach aj deti, dvanásť-, trinásťroční chlapci. Neskôr sa podmienky zlepšili, deti nemuseli chodiť do bane, ale ťažká práca baníkov zostala. V tom čase vznikol aj futbalový klub Racing Lens. Začal fungovať najmä preto, aby miestni ľudia mali aspoň raz do týždňa nejakú zábavu. Tu neexistovalo nič iné: len práca a futbal. V znaku klubu je banícka lampa.
Na Slovensku žijete už štvrťstoročie. Neoslabilo to váš vzťah ku klubových farbám?
Samozrejme, na zápasy už nechodím, ale pozerám takmer každý, nájdem si ho skoro vždy na nejakej stránke na internete. Sledujem všetko, čo sa v klube deje, myslím, že mám dobrý prehľad. Hráči Lensu sú všeobecne známi pod označením Sang et Or, čo znamená Krv a zlato. Klubové farby sa od toho odvíjajú – sú červená a žltá.
Zopár Slovákov si zahralo aj v najvyššej francúzskej súťaži, ale v Lense nepôsobil nik…
Pre slovenského fanúšika je najznámejším futbalistom, ktorý v Lense hrával, český reprezentant Vladimír Šmicer. V tejto oblasti sú tri silné kluby, ktoré účinkovali v najvyššej súťaži. V Lille pôsobil Róbert Vittek a vo Valenciennes Filip Šebo. Medzi týmito klubmi vládla vždy veľká rivalita, vzájomné zápasy boli veľké derby. V Lense žila vždy historicky silná populácia Poliakov. Napokon aj korene našej rodiny siahajú do Poľska. Mnohí pracovali v baniach. A mali výrazne zastúpenie aj vo futbalovom tíme. Aj v uplynulej sezóne boli v ňom traja. Najznámejší Przemyslaw Frankowski, ktorý sa v poľskom drese predstavil aj na minuloročných majstrovstvách sveta.
Čítajte viac Chorváti ju nazvali Živá Barbie. Manželka nového hráča Slovana Gabrijela: Krása, vzdelanie a pôvab v jednom
Vo francúzskej reprezentácii však nemá Lens zastúpenie…
Futbalisti Lensu pôsobia v reprezentáciách rôznych krajín, ale vo francúzskej je aktuálne len jeden – brankár Brice Samba. Donedávna ním bol aj Jonathan Clauss, ale ten už prestúpil do Marseille. Mimochodom, Samba si udržal v minulom ligovom ročníku v pätnástich zápasoch čisté konto, čo bolo najviac v najvyššej súťaži. Ale platí, že mužstvo nie je postavené na individualitách ako Paríž, ale na silnom kolektíve.
Lens skončil dva razy na siedmom mieste, ale v uplynulej sezóne exceloval. Patril medzi kluby s najmenším rozpočtom, ale skončil druhý len bod za najbohatším – Parížom Saint Germain…
Za týmto úspechom stojí najmä tréner Franck Haise. Spolu s vedením klubu pripravili projekt, ktorý bol behom na dlhú trať. Zjednotili sa, osvojili si rovnakú filozofiu a všetci ťahali za jeden povraz. Haise nastúpil do klubu ešte v čase, keď bolo mužstvo v druhej lige. Vďaka nemu postúpilo a odvtedy sa zlepšovalo. Toto bol tretí rok v najvyššej súťaži pod Haiseho vedením.