Šachový veľmajster Ľubomír Ftáčnik (66) ju vybojoval v silnej konkurencii 152 hráčov.
Titul získal John Nunn, ale mali ste rovnaký počet bodov. Čo rozhodlo?
V poslednom kole som vyhral a bodovo sa dotiahol na anglického šachistu. Organizátori využili sekundárne hodnotenie. Ak by som použil atletickú terminológiu, rozhodol fotofiniš. Nunn ma preskočil aj v lete na majstrovstvách Európy.
Aj na nich ste skončili na prvých dvoch miestach?
Pred posledným kolom som viedol o pol boda. Nevyhral som v ňom a skončil až tretí. Zlato získal Nunn. Na ME sme sa predstavili aj v súťaži tímov, spolu s Plachetkom, Petránom a Lančom sme suverénne zvíťazili. Na MS sme potom vybojovali bronz.
Čítajte viac Hrdina alebo démon. Náš vzťah k Djokovičovi svedčí aj o dnešnom svete, vraví známy americký kňaz
Ako ovplyvňujú roky výkonnosť šachistu?
Je to individuálne, ale podobné ako v iných športoch. S pribúdajúcimi rokmi výkonnosť logicky klesá. Ja som prežíval najlepšie obdobie pred tridsiatkou, vtedy som bol vo svetovom rebríčku v prvej dvadsiatke. Cítim sa dobre, hoci som pred dvoma rokmi prekonal rakovinu prostaty. Neberiem nijaké lieky. To si teraz cením najviac, keď som bol mladší, pripadalo mi to ako samozrejmosť.
Šachista sedí za stolom, mnohým tento šport nepripadá fyzicky náročný. Museli ste si udržiavať aj kondíciu?
Nemusel, ale cvičil som, behal, udržiaval sa v kondícii a pomáhalo mi to. Niekto raz vyrátal, že jedna šachová partia je ako zopár kôl boxu. Dá vám zabrať.
Niekde sa uvádza, že ste začínali so šachom ako trinásťročný, čo je v každom športe dosť neskoro…
Je to pravda, ale len čiastočne. Vtedy som prišiel do Slovana a odtvtedy sa venujem šachu organizovane. Ale hrával som ho podstatne skôr, ako sedemročný. Šach ma bavil. Po nejakom čase sa však ukázalo, že môj problém je iný.
Aký?
Nebol som príliš talentovaný. Začnete hrať šach, zaradíte sa k špičke a zistíte, že sú šachisti aj trikrát viac nadaní ako vy. Nie je to možno spravodlivé, ale na svete sú ľudia, ktorí sú v tom, čo robíte, vysoko nad vami.
Čo potom?
Začal som tak tvrdo pracovať, že som sa postupne dotlačil do špičky. Nevyletel som hore vďaka čistému talentu, ale naučil som sa, ako to treba robiť. To je tiež dôležité. Pracovitosť totiž nie je každému daná. Tenista perfektne ovláda údery, ale to nie je zadarmo. Alebo mladý plavec. Ráno vstane o piatej a pláva kilometre, donekonečna. To je otročina.
Čítajte viac V zozname boháčov sú aj Slováci. Ten najslávnejší je popri dnešných tenistoch ako chudobný príbuzný
Čo znamená v šachu „tvrdo pracovať“?
Denne som strávil nad šachovnicou šesť hodín a často i viac. Prečítal som kopu kníh, analyzoval partie, učil sa otvorenia, študoval koncovky. Musíte tiež vidieť, čo môže prísť po niekoľkých ťahoch. Všetko zvládať rýchlo a presne. Získate zručnosť, ktorá príde vytrvalým tréningom, Angličania tomu hovoria skill. To je ako aj v inom športe, keď niečo na tréningu tisíckrát opakujete, potom to robíte dobre a skoro automaticky.
Koľko ťahov dopredu dokážete uvažovať?
Bežný horizont je zopár ťahov, päť-sedem. Ale sú situácie, keď uvažujem o pozícii, ktorá nastane o pätnásť ťahov. A sú aj také, keď urobíte dva ťahy a súper má odrazu ďalších sedem možností. Keď to začnete násobiť, tak sa môžete zblázniť. Nemá zmysel uvažovať o jednom ťahu štyridsať minút, keď potom zostane málo času na ďalšie. Výsledok je vždy výkon lomené čas a energia. Keď urobíte tridsať ťahov a odrazu máte dve minúty na ďalších desať, to už nie je optimálna situácia.
Čo všetko potrebujete na špičkový výkon?
Byť fit, dobre hospodáriť s časom, vedieť reagovať na prekvapenia, ktoré vám pripraví súper. Všetci hrajú s emóciami, ale každý by si mal udržať aj objektivitu, neprepadať skepse, ale ani priveľkému optimizmu…
Emócie v šachu? Oproti sebe sedia koncentrovaní súperi, často nepohnú ani brvou…
Zdanie klame. Pod povrchom je to napínavá dráma. Figúrky sa hýbu, na šachovnici sa dejú dôležité veci. Platí: po a, nemáte rušiť súpera a po b, nemáte mu dávať emočné informácie. Vidí, či sa ho bojíte, či tápete, či si veríte… Už tým, aké zahráte ťahy, mu ich poskytujete. Keď som hral s Polugajevským, bolo na ňom vidieť, ako mu je. Mal na hlave lysinku, po bokoch vlasy a keď bolo zle, postavili sa mu… A ja som vedel, že je v strese.
Čítajte viac Ktorý šport je zlatou baňou? Viaceré ženy, ktoré tento rok zarobili najviac, možno ani nepoznáte
Stali ste sa druhým slovenským veľmajstrom – po Plachetkovi. Kedy to bolo?
Mal som 23 rokov. Dosť neskoro. Niektorí získajú tento titul už ako tínedžeri. Mne chvíľu trvalo, kým som splnil presné a prísne kritériá. Keď som sa dostal do svetovej dvadsiatky, mnohých veľmajstrov som preskočil. Vtedy bolo asi 300 veľmajstrov, teraz ich je možno dvetisíc. Len v Indii, kde vládne šachový boom, je ich 120. Niet sa čo diviť, v krajine žije 1,4 miliardy ľudí.
Často ste hrávali simultánky. S koľkým súpermi naraz ste sa stretli?
Bývalo ich aj skoro päťdesiat. Je to náročné. Pred pár dňami som ju hral na jednej univerzite s desiatimi študentami, všetky partie som vyhral. Výhoda každého súpera je, že má čas celé kolečko, kým sa k nemu vrátite. Vy ho nemáte, nejdete do detailov, robíte skratky, hráte aj citom, lebo inak by ste tam strávili celý deň. Všetci chcú zdolať veľmajstra, vzdorujú, naháňajú vás ako svorka vlkov.