Futbaloví historici sa často pýtali, prečo si Anglicko natoľko verilo. Azda nevedelo, že prichádza tím, ktorý z predchádzajúcich 32 zápasov 25 vyhral a 6 remizoval? Zabudlo, že narazí na súpera, ktorý v predchádzajúcich šiestich rokoch strelil gól v každom zápase?
Podľa všetkého sa domáce mužstvo nechalo opiť rožkom, ktorý im servírovala anglická tlač. Zahľadená do seba o geniálnych Maďaroch veľa nevedela a nebrala ich vážne. „Bude to ľahké, majú na nohách papuče,“ vyhlásil jeden z anglických reprezentantov, keď Puskás a spol. vybehli zo šatne.
Maďari sa na stretnutie skvele pripravili. Legendárny tréner Gusztáv Sebes a ďalší odborníci dôkladne študovali súpera. Mesiac pred tým sa boli pozrieť na zápas Anglicko – Európa (4:4) a v blokoch mali množstvo poznámok. V Budapešti upravili jedno ihrisko presne podľa rozmerov na Wembley, trénovali v podvečer, utvárali umelú hmlu. Na maďarskú generálku so Švédmi (2:2) sa prišiel pozrieť aj anglický kouč Raynor. Najväčšie esá však domáci nechali na lavičke a úplne ho poplietli.
Maďari asi nikdy dovtedy nepodali taký famózny výkon. Neskončila ani prvá minúta a Nándor Hidegkuti strelil vedúci gól a potom pridal ďalšie dva. Kapitán Ferenc Puskás dva razy prekonal Merricka. Žiarili aj ďalší. Pôsobili dojmom, že strelia gól vždy, keď si zmyslia.
Aj keď Angličania bojovali do roztrhania tela, odchádzali z trávnika so zvesenými hlavami. Zažili na domácej pôde futbalový masaker.
O necelý rok, 23. mája 1954, sa v Budapešti uskutočnila odveta: Maďari rozdrvili Angličanov 6:1. Zdalo sa, že niet na planéte mužstva, ktoré by mohlo pokoriť maďarskú zázračnú jedenástku. Vo futbale sú takéto prognózy veľmi nebezpečné: už o necelé dva mesiace Maďari vo finále MS podľahli Nemecku 2:3. Rovnakého súpera rozstrieľali v skupine v tréningovom tempe 8:3…