Slovenský reprezentačný útočník Michal Ďuriš (28) sa však končiacou sa jeseňou pretrápil. V drese Viktorie Plzeň sa strelecky presadil len trikrát, na niektoré zápasy sa nedostal ani do nominácie trénera. „Futbal nie je len o radostiach, ale prináša i starosti,“ hovorí skúsený futbalista.
Aký je rozdiel medzi súčasným Michalom Ďurišom a tým spred roka?
Predovšetkým ma ovplyvnila zmena trénera, ktorý pristúpil k určitým zmenám. Boli medzi nami nejaké veci, o ktorých sme sa zhovárali, no nerád by som ich preberal na verejnosti. Nemám dojem, že také niečo patrí do médií.
Z vášho hlasu cítiť miernu demotiváciu či sklamanie…
Zo začiatku, keď som prestal hrávať, premýšľal som nad tým, čo sa vlastne deje. Tréner Roman Pivarník mi aj vysvetlil, prečo sa odhodlal k takému rozhodnutiu, no s ním som absolútne nesúhlasil. Napriek tomu som naďalej drel a chcel sa zlepšovať. Som rád, že ma podržal reprezentačný kouč Ján Kozák, ktorý ma nominoval na zápasy. Napriek tomu, že moja minutáž v klube bola minimálna.
Ako vám tréner Pivarník zdôvodnil vaše vyškrtnutie zo zostavy?
Reč bola najmä o únave po majstrovstvách Európy. Ďalej by som to však nerozoberal.
Dá sa povedať, že prežívate jedno z najnáročnejších období v kariére?
Samozrejme. Nemám toho odohratého málo, ale v takej situácii, v akej som teraz, som sa nikdy predtým neocitol. Priznávam, nie je to pre mňa jednoduché. Zároveň si však uvedomujem, že futbal nie je len o radostiach, ale aj o starostiach. Stále si hovorím, že počas zimnej prestávky prídem na iné myšlienky.
Neuvažovali ste nad odchodom z Plzne?
Uvažoval a stále uvažujem. Mal som na túto tému aj posedenie s vedením. Keby som dostal zaujímavú ponuku, určite by som sa odchodu nebránil. Zatiaľ však nemôžem hovoriť o ničom konkrétnom. Predsa len, prestupový termín sa ešte len začne. Odchod však nevylučujem.
V akej psychickej pohode ste momentálne? Veríte v lepšiu budúcnosť?
Samozrejme. V pozícii prvého útočníka je síce Michael Krmenčík, ktorému sa začalo dariť, no ja naďalej driem. Poctivosť a tvrdá práca by sa predsa človeku mali nejak vrátiť.
Vylepšilo vám náladu aspoň ostatné kolo českej ligy, v ktorom Plzeň hostila Brno a vy ste sa po dlhšom čase dočkali gólu?
V podstate nebol ničím výnimočný. Mám však z neho radosť, vážim si ho ako všetky predošlé. Predsa len, v poslednom čase som nestrávil na ihrisku toľko času, koľko by som si predstavoval. Preto ma teší, že som využil pobyt na trávniku najlepšie, ako som mohol.
V Plzni je už niekoľko rokov početná slovenská enkláva. Boli vám krajania (Matúš Kozáčik, Marek Bakoš, Jakub Hromada, Patrik Hrošovský, pozn. redakcie) počas náročného obdobia oporou?
Nie je tajomstvom, že najmä s Markom Bakošom spolu trávime veľa času. Jeho situácia je v podstate ešte horšia ako moja. Mali sme sa preto o čom zhovárať. Partia v Plzni je skvelá. Zakaždým, keď prídem do šatne, zabudnem na starosti.
Osobné štatistiky vám veľkú radosť nerobia. Je pre vás akousi náplasťou aspoň pohľad na ligovú tabuľku, v ktorej patrí Plzni líderská pozícia?
Pre prvé miesto robíme všetci maximum. Sme radi, že sa nám v domácej súťaži darí. Mrzí nás však účinkovanie v pohárovej Európe.
Vládne v Plzni veľké sklamanie z toho, že si mužstvo nezahrá vo vyraďovacej fáze Európskej ligy?
Na reakciu vedenia k nášmu pôsobeniu počas jesennej časti si ešte musíme počkať. Pre mňa je účinkovanie v pohárovej Európe určite sklamaním. Nezostáva nám však nič iné, len to hodiť za hlavu.