„Napriek zraneniu som v pondelok i utorok trénoval,“ potvrdil slovenský obranca, ktorý vo viacerých zápasoch najvyššej nemeckej súťaže viedol Herthu s kapitánskou páskou. „Pripravoval som sa však len individuálne, pod dohľadom kondičného trénera. Nepociťoval som nijaké väčšie problémy. Lekári mi povedali, že bežný človek si lieči podobné zranenie dva mesiace, ale ja by som so špeciálne upravenou maskou na mieru nemusel pauzovať ani jeden zápas. V stredu by som mal naplno trénovať už bez úľav s ostatnými spoluhráčmi.“
Žilinský rodák sa zranil pätnásť minút pred koncom po súboji s brazílskym stredopoliarom Caiubym Franciscom da Silvom, ktorý mu uštedril silný úder lakťom do tváre. „Pocítil som síce veľkú bolesť, ale nevedel som, že nos mám zlomený. Až náš lekár, ktorý ma ošetroval na ihrisku, hneď určil diagnózu. Chcel som napriek tomu pokračovať, ale stále som krvácal a tampóny krv nevedeli zastaviť. Rozhodca mi nedovolil pokračovať. Poslal ma z ihriska dole a odviezli ma do nemocnice.“
Tam ho hneď večer operovali, napravili mu trochu posunutý nos do pôvodnej polohy. „Noc som strávil v nemocnici a v nedeľu ma už prepustili domov. Absolvoval som len menší zákrok, ktorému som sa podrobil v celkovej narkóze. Trval asi pätnásť minút a keď som sa prebral, už som bolesť nepociťoval. Akurát sa mi teraz o niečo ťažšie dýcha, nos mám akoby stále upchatý, ale dá sa s tým žiť i hrať,“ popisoval aktuálny zdravotný stav 28-ročný slovenský reprezentant.
Masku, ktorú mu vyrobili za necelé dva dni na mieru, mu dajú dnes. „Zatiaľ som ju nevidel, ale verím, že mi bude sedieť. V pondelok mi robili otlačky tváre. Maska bude celá čierna a z karbónu, mala by niečo vydržať. Vraveli mi, že v nej budú buď veľké otvory na oči, alebo oči zostanú úplne voľné, aby som dobre videl.“
Foto: SITA/AP, Michael Sohn
Podobné riešenie nie je úplne nové, už si ho v minulosti vyskúšali aj niektorí iní futbalisti. „Môj holandský spoluhráč v Berlíne John Heitinga mi vravel, že on už mal podobnú masku tri razy. Naposledy s ňou vydržal tri stretnutia, potom ju zahodil. Musím si ju najskôr vyskúšať na tréningu, v ostrých súbojoch a predovšetkým v hlavičkových situáciách, potom uvidím. Lekári i tréneri mi vraveli, že bude záležať len na mne, ako sa potom rozhodnem, ako sa budem cítiť, či nebudem mať obavy. V piatok by som však rád mužstvu pomohol,“ pokračoval Pekarík.
Hertha, ktorá je síce momentálne na 14. priečke bundesligy a tá by jej stačila na konci sezóny na záchranu, bojuje stále o prežitie v súťaži. Pozajtra narazí na posledný VfB Stuttgart. Domáci strácajú na Pekaríkov tím len päť bodov. „Pre obe mužstvá to bude mimoriadne dôležitý zápas. Chceme potvrdiť tri body, ktoré sme vybojovali naposledy po tesnej výhre 1:0 nad Augsburgom. Stuttgart hrá však doma a nemôže si dovoliť stratu. Je to navyše nepríjemný súper,“ približuje slovenský obranca.
Na jeseň nad ním Hertha vyhrala na domácej pôde po veľkom boji 3:2. „Súper hral u nás veľmi dobre, rýchlo, ofenzívne, potrápili sme sa s ním a predpokladám, že teraz to bude ešte ťažšie,“ uzavrel Peter Pekarík.