Teším sa na spoluprácu s takým profesionálom, ako je Weiss, vyhlásil Kováčik, keď nastúpil pred rokom do funkcie šéfa slovenského futbalu. Vedel, že ani v Afrike nebolo všetko s kostolným poriadkom. Šampionát však ešte nemal pod palcom. Nový incident už riešil zásadne, tak ako sľúbil.
Medzi ním a Weissom sa občas zaiskrí, ale obe strany držia krehké prímerie. Tréner však nebol doteraz zvyknutý, že niekto pred ním varovne dvíha prst. Je silnou osobnosťou, má vo futbale vplyv i silného kmotra.
Nádavky i pokutu teraz prebila iná téma. Weissov plat. Proti nemu je desaťtisíc kvapka v mori. Slovenský národ už vie, že na jeho chudobné pomery berie tréner veľa. Nekresťansky veľa. Viac ako prezident či predseda vlády. Takú má rozprávkovú zmluvu. Bol to posledný darček od bývalého vedenia.
Dostal ho po tom, čo ako prvý prelomil nekonečnú beznádejnosť boja o postup na šampionát. Ale naposledy sa aj on presvedčil, že nevlastní patent na nekonečné šťastie a nos len na úspechy. A šokovaný národ sa teraz búri, lebo väčšina nezarobí také prachy za celý život ako on za rok.
Weiss to bude mať ťažké. Aj keď bude už sekať dobrotu.