Cheers, Amigo! vinšuje Adamcovi aj Pelé z Brazílie
Preč je obdobie, keď jej ligové tímy boli ochotné zahrať si proti mužstvám z Československa a ešte vzdialenejšia je predstava, aby brazílske selecao pozvalo na priateľské meranie síl súčasnú reprezentáciu z týchto už dvoch krajín do futbalového svätostánku na Maracanú. Nastúpiť proti Robinhovi, Ronaldinhovi, Neymarovi a spol. je poriadne drahý špás pohybujúci sa okolo milióna eur.
Nenávratne sa skončili aj zlaté časy, keď skvelá generácia hráčov ako Adamec, Popluhár, Szikora, Petráš, Kuna a ďalší pravidelne testovala brazílske trávniky a ich umeniu tlieskali plné štadióny a robili tak jedinečnú reklamu svojej vlasti. Pamätníkov tejto slávnej éry však paradoxne nájdete v Brazílii všade, či už ste v Rio de Janeiro, Sao Paulo, Santose, Porto Alegre alebo hoci i v Manause na okraji Amazonskej džungle.
Gestikulujú, interpretujú svoje spomienky, chcú, aby ste pochopili a precítili ešte raz všetko a po chvíli si naozaj pripadáte, ako by ste boli v hľadisku Maracany pred desaťročiami. Vedia všetko a do detailov. S pýchou vykrikujú, že to boli práve oni, Brazílčania, ktorí pomenovali Szikoru ,,Biely Pelé" a Popluhára nezdolateľnou skalou obrany. S nadšením si spomenú i na unikátny kúsok diabolského dribléra Laca Petráša i na brilantného technika a elegána Kunu, ktorý len nedávno posilnil mužstvo futbalových bohov na nebesiach…
Keď hodíte do placu meno Jozefa Adamca, chvíľu je ticho, starí pamätnici sa len pozrú na seba a potom sa s huncútskou iróniou v hlase predbiehajú v informáciach a emotívne prekrikujú jeden druhého. „Adamec? To je ten, čo nám dal tri góly!“ Tento bombardér a strelecký fenomén futbalových trávnikov, ktorý v roku 1968 v pamätnom zápase v Bratislave zostrelil slávnu Brazíliu troma gólmi, sa včera dožil sedemdesiatky.
„Jasné, že si spomínam, veď Adamec nám dal tri góly. Bol to parádny futbalista s tvrdou strelou. Zo srdca mu gratulujem k jeho narodeninám a prajem všetko dobré do ďalšieho života,“ reaguje Carlos Alberto, ktorý bol kapitánom brazílskeho mužstva v súboji na Tehelnom poli.
V bránke stál vtedy Félix. „Pre mňa by bolo určite lepšie, keby som v tom zápase nebol nastúpil, lebo by som tie tri góly nedostal,“ vraví s úsmevom legendárny brankár a hneď pokračuje. „Jozef Adamec bol zaujímavý typ hráča, ktorý vedel nečakane tvrdo a presne vystreliť, dnes je takých už len veľmi málo. Posielam mu srdečný pozdrav a moje gratulácie.“
Jedna z najväčších postáv brazílskeho futbalu Zito si v Bratislave nezahral, ale proti Adamcovi stál na MS 1962 v Čile v zápase v základnej skupine a vo finále šampionátu prekonal brankára Schrojfa. „Adamec bol talentovaný futbalista a na ihrisku ste ho nemohli prehliadnuť. Dnes by hral určite v nejakom svetovom veľkoklube. Má síce ešte čo robiť, aby ma dohnal vekom, ale srdečne mu prajem veľa zdravia. A do stovky nech sa ani nazastaví,“ odkazuje so smiechom 79-ročná legenda.
Na Adamca si veľmi dobre spomína aj Edú, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, ktorý patril do zlatého tímu z Mexika 1970. Nielenže nastúpil v Bratislave, ale s Adamcom sa stretol aj pred vyše desiatimi rokmi, keď navštívil Slovensko. „Na Adamca si spomínam veľmi rád a nielen ako na hráča,“ vraví. „Je to skvelý chlapík a je s ním i dobrá zábava. Bližšie sme sa spriatelili pri mojej reklamnej návšteve Slovenska v roku 2001. Zlákal ma na slivovicu i pivo, tak si viete predstaviť, ako sme dopadli…“ (smiech)
Približuje aj stretnutie v Bratislave pred vyše štyridsiatimi rokmi. „Dať tri góly vtedajšej Brazílii sa rovnalo zázraku, i keď na našu obranu musím povedať, že zápas v Bratislave sme nechceli hrať, boli sme všetci veľmi unavení. Mali sme za sebou dlhé európske turné a tešili sa domov. Zrazu niekto prišiel s tým, že nám pridali ešte jeden zápas. Tak sme ho odohrali a Adamca sme urobili zo dňa na deň svetoznámym hráčom, cha cha… Prajem mu všetko dobré k jeho narodeninám a nech zostane ešte dlho vzorom pre mládež,“ povedal charizmatický Edú.
Svoj vinš pridal aj kráľ svetového futbalu Pelé. „Hráčov ako bol Adamec si treba vážiť a uctievať na najvyššej úrovni. Dal veľa svetovej i československej futbalovej histórii, na trávniku bol jedinečný. Mal by mať trvalé miesto v sieni slávy československého futbalu.“
Potom ešte trojnásobný svetový šampión v dobrej nálade dodal. „Povedzte mu, nech nesmúti, čože je to sedemdesiatka. Viem o čom vravím, veď ja budem mať už čoskoro sedemdesiatdva… Cheers, Amigo!“
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ