Koľko kamarátov vám zostalo po tom, čo sa udialo za posledné týždne v českom futbale?
Nerobil som si bilanciu, kto zostal a kto nie. Myslím, že ich počet sa nezmenil. Futbal je kolektívny šport a ja pracujem s ľuďmi, s ktorými sa dobre cítim a ktorí mi môžu pomôcť.
Pýtam sa preto, lebo kroky, ktoré robíte, nie sú vždy populárne…
Sú to kroky, ktoré robíme v prospech futbalu. Rátam s tým, že všetkým sa páčiť nebudú.
Už ste sa vyjadrili, že vaša manželka nebola nadšená prácou, do korej ste sa pustili. Máte dvoch synov, ktorí hrávajú futbal. Ako reagovali oni?
Obaja sú už dospelí a nerád by som niečo hovoril za nich. Jednoznačne sa ani nevyjadrili, nehovorili sme o tom, či im moja práca prekáža alebo nie. Som rád, že som doma a že sa vidíme častejšie. To je pre nás najdôležitejšie. A manželka si už tiež pomaly zvyká.
Zobrali ste si na plecia dosť. Vraj máte rozrátaný denný program na minúty…
Trochu sa to dramatizuje. Mám toho dosť, ale nie som sám. Máme prácu rozdelenú a vďaka kolegom, ju zvládam.
Zatiaľ ubehlo málo času, necelé dva mesiace. Pociťujete už nejaké pozitívne zmeny?
Myslím, že naša práca sa zatiaľ ešte nedá hodnotiť. Ako trénera ma teší, s akým realizačným tímom pracujem, aká v ňom vládne atmosféra a to isté platí aj o výkonnom výbore. Nerozhodujeme hlasovaním, ale vždy sa dohodneme na riešení.
Urobili ste veľa riskantných ťahov, máte už prvé skúsenosti. Urobili by ste niečo inak?
Nikdy sa nepozerám dozadu, minulosťou sa už nezaoberám. Mňa zaujíma len to, čo bude zajtra.
Bola revolúcia, ktorú ste rozpútali, nevyhnutná?
Nehovoril by som o revolúcii. Nastúpilo nové vedenie a jeho úlohou bolo zastaviť pád českého futbalu. Našou úlohou je zabezpečiť vzostup na klubovej i medzinárodnej úrovni. Taký sme dostali mandát. Keď dochádza k podobným zmenám, prichádzajú aj noví ľudia, ktorí majú nové vízie a chcú ich dostať do praxe. Je to normálny proces, naše kroky vnímam ako logické.
Ako ich prijímali ľudia? Aká silná bola kritika?
Kritika bude vždy. Musíte sa s ňou vyrovnať, rovnako ako sa treba vyrovnať s chválou. Pripúšťam, že niečo nám vyšlo viac, niečo menej, ale účet sa ešte nerobí. Dôležité, aby profitoval český futbal.
Najviac diskusii vyvolalo vaše rozhodnutie posadiť sa naraz na dve najvýznamnejšie stoličky…
Pociťujem najmä obrovskú zodpovednosť. Cítim veľkú dôveru ľudí okolo mňa, to ma posiluje. Výkonný výbor ma jednohlasne menoval do funkcie trénera a teraz sa musíme všetci zmobilizovať a urobiť všetko, aby sa nám ešte podarilo postúpiť na svetový šampionát.
Verejnosť príjma tieto kroky vcelku pozitívne. Čo ľudia, ktorí okolo futbalu robia?
Do čela zväzu ma zvolili zástupcovia futbalovej obce a tým budem skladať účty. Je mi jasné, že všetci spokojní nikdy nebudú a niektoré opatrenia možno niekoho bolia.
Na zväze dostali všetci zamestnanci výpovede. Rozdali ste ich 92. Chcete väčšinu vymeniť?
Výpovede sme dali preto, aby sme mohli naštartovať zmeny, pripraviť nové zmluvy. Umožnili nám so všetkými zamestnancami rokovať. To neznamená, že všetci odídu. Je to proces, ktorý sme ešte neuzavreli a teraz neviem presne povedať, koľko nových ľudí príde. Personálne otázky má v kompetencii podpredseda Rajchl.
Takže nešlo o to, aby ste zoštíhlili aparát a ušetrili peniaze?
Samozrejme, že ide aj o to. Ale nie tak, že vyhodíme 92 ľudí.
Máte predstavu, koľko chcete ušetriť?
Budem rád, keď ušetríme dvadsať percent nákladov.
Čo to znamená v peniazoch?
Nebudem to konkretizovať, to sú interné veci.
Siahli ste aj na peniaze hráčom. Za víťazný zápas v kvalifikácii mali prémie stotisíc korún, teraz budú hrať možno zadarmo. Dostanú odmeny len v prípade postupu, čo sa teraz javí ako málo pravdepodobné… Ako to reprezentanti prijali?
Najskôr som sa zišiel so staršími hráčmi a vysvetlil im svoju predstavu. To bola diskusia na minútu, dohodli sme sa bez problémov. Pochopili to aj ostatní hráči, prijali jednohlasne, že keď nepostúpia, peniaze nedostanú.
Vy tiež pracujete bez nároku na odmenu?
Ani z funkcie trénera, ani šéfa zväzu neberiem ani korunu. Prvú vykonávam len dočasne, druhá je volená a podľa mňa by sa za jej výkon nemalo platiť. Ak mi pripadnú nejaké peniaze za postup na šampionát, venujem ich na mládežnícky futbal.
Museli ste ako hráč i tréner v predchádzajúcich rokoch zarobiť dosť, aby ste si mohli niečo podobné dovoliť…
Ja toho veľa nepotrebujem… V minulosti som nejaké peniaze investoval, takže niečo sa mi vracia.
Spomínate si, koľko ste dostali za postup do štvrťfinále MS 1990. Boli ste vtedy kapitán mužstva, ako by ste ako hráč reagovali na návrh, že nedostanete za zápas ani korunu?
Koľko sme dostali, už si naozaj nespomínam, ale je pravda, že ako kapitán som bojoval aj za ostatných, aby sme zarobili čo najviac. Bola však iná doba. Reprezentácia prinášala viac peňazí ako platy v kluboch, vďaka výsledkom v nej sme si mohli viac dovoliť. Áno, bol som vtedy na inej strane barikády. Hráči ma teraz prekvapili. Videl som na nich, že situáciu chápu. Som presvedčený o vnútornej sile tohto mužstva.
Ako tréner ste omilostili aj niektorých hráčov, ktorí boli potrestaní, lebo po aprílovej prehre so Slovenskom flámovali. Pokladáte za dôležité, ako vystupujú verejne reprezentanti, aká je ich životospráva?
Oni vlastne potrestaní ani neboli. Vyradili ich z tímu dovtedy, kým nebude menovaný nový tréner. Ja som ich po nástupe nominoval, lebo podľa mňa do reprezentácie patria. Sami uznali, že spoločná večera, na ktorej sa nechali vyfotografovať, nebola po prehratom zápase so Slovenskom, vhodná. Sú však dospelí ľudia a bolo to v ich voľnom čase, na druhý deň ich nečakal nijaký zápas. Neurobili niečo, za čo by mali dostať prísny trest. Reprezentant by sa však mal vedieť na verejnosti správať, to nespochybňujem.
Boli ste reprezentant, hrali ste štrnásť rokov v Sparte, štyri vo Francúzsku, tri v Japonsku. Potom ste sa do týchto krajín vrátili aj ako tréner, pôsobili ste tiež na lavičke v Spojených arabských emirátoch. Čo vás najviac ovplyvnilo?
Zažil som mnohých trénerov a asi najviac ma ovplyvnil Václav Ježek a potom Jozef Vengloš. Ako funkcionár som mal možnosť pracovať s Františkom Chválovským, ktorý bol šéfom zväzu a uznávanou osobnosťou aj v zahraničí. Mňa však iní ľudia príliš neovplyvňovali. Sám rád spoznávam nové veci, pozorujem okolie, usilujem sa zo všetkého si niečo vziať, z negatívnych vecí sa poučiť. Veľa mi dali všetky zahraničné angažmány.
V čom sú iné v porovnaní s obdobím, keď pracujete doma?
Človek sa vonku musí spoľahnúť najmä na seba, prípadne na najbližšiu rodinu. Je to obrovská skúsenosť. Pre hráča i trénera tvrdšie prostredie. Ak to zvládnete, dodáva vám to novú energiu a silu.
Skúšali ste aj japončinu a išla vám vraj dobre.
Dorozumiem sa, ale dlhé rozhovory o ekonomike nedokáže viesť. Skôr som doma vo futbalovej terminológii.
A arabčina? Skúšali ste to aj s ňou?
Žiaľ, v nej zvládnem naozaj len niekoľko fráz. Nešla mi, neučil som sa ju poriadne a bez toho to nejde.
Pripadala vám náročnejšia ako japončina?
Aj to, ale učiť sa po japonsky bola takmer povinnosť, lebo s angličtinou som sa dohovoril len málo. V arabských krajinách navyše často platí, že ak prehráte dva zápasy za sebou, letíte. Nevenoval som sa jej, vravel som si, že je to aj tak zbytočné. Hovoril som po francúzsky, mal som tam tlmočníka, s niektorými hráčmi som hovoril po anglicky.
Koľko jazykov ovládate?
Ak zoberiem do úvahy aj japončinu, tak päť. Okrem nej ešte francúžštinu, nemčinu, angličtinu a ruštinu.
Trénerskú reprezentačnú premiéru ste si odkrútili nedávno proti Belgicku. Objavili sa hlasy, že víťazný zápas proti Belgicku ste si naréžirovali, potrebovali ste nevyhnutne výhru, aby sa zmenila klíma aj vo verejnosti…
Myslím, že sa preceňuje jeho význam. Nehral nijakú vážnu úlohu. Navyše je už za nami a teraz budú dôležité najbližšie stretnutia, už čoskoro najmä súboj proti Slovensku v Bratislave.
Videli ste slovenský zápas na Islande?
Zatiaľ len nejaké zábery, mám videokazetu, ešte sa mu budem venovať.
Čo si myslíte o slovenskom mužstve?
Je silné, úplne zaslúžene na prvom mieste v skupine, veľký favorit na postup. Vidieť, že tím má ducha, vnútornú silu a schopného trénera Vlada Weissa.
Český futbal bol viac ako desaťročie poriadny krok pred slovenským. Slováci v Prahe naposledy prvý raz vyhrali. Vnímate to ako významnejší signál, mení sa pomer síl?
Situácia je už úplne vyrovnaná, dokonca slovenský futbal je teraz pred nami. Na poli športovom, to sa stačí pozrieť do aktuálnej kvalifikačnej tabuľky, ale tiež na poli funkcionárskom, Slovensko má podstatne lepšie zastúpenie v Európskej futbalovej únii.
Povedali ste nedávno, že nedarujete Slovensku ani centimeter. Čo budete od hráčov žiadať?
To musím povedať najmä im, taktiku nebudem vykrikovať do médií. To sú vnútorne veci, ktoré si rozoberieme dôkladne s mužstvom. Zápas má mimoriadny náboj, chceme ho zvládnuť.
Je niečo nové v súvislosti s Kollerom, za ktorým ste osobne vycestovali a požiadali ho, aby sa vrátil do mužstva?
Teraz je to najmä otázka jeho zdravotného stavu. Uvidíme, ako sa bude cítiť v najbližších dňoch.
A Nedvěd? Jeho prípadný štart v bratislavskom zápase už padol?
Zatiaľ nehrá v nijakom klube, ešte sa nerozhodol.
Času je však už málo…
Pavel má síce dovolenku, ale trénuje, mal by formu. Uvidíme, je to otvorená otázka.
Aký význam pripisujete 5. septembru? Čo pre vás znamená zápas na Tehelnom poli?
Bude to sviatok. Pre nás, ale aj pre celý futbalový národ. Tešíme sa.
Hrá sa v predvečer vašich narodenín. Čakáte na druhý deň poriadne oslavy?
Musím byť pripravený na všetko… Ale inak ja svoje narodeniny príliš neprežívam, nepotrpím si na veľké oslavy.
Ak na Tehelnom poli prehráte, bude postup už asi stratený. Odstúpite a dáte šancu novému trénerovi alebo dokončíte kvalifikáciu?
Ak si vôbec nepripúšťam… Verím, že šancu na postup budeme mať aj po zápase so Slovenskom. A najlepšie by bolo, keby sme postúpili obaja.