Prežívate najlepšie futbalové obdobie v doterajšej kariére?
To si netrúfam jednoznačne povedať. Ak beriem do úvahy niektoré fakty, akiste to platí. Získal som vlani v novembri v Rusku titul, nedávno som prestúpil do Liverpoolu, to všetko pokladám za významný krok dopredu. Ale nemôžem tvrdiť, že som momentálne v špičkovej forme. V novom prostredí sa iba rozbieham, predtým som mal niekoľko týždňov voľno, netrénoval som, nehral zápasy. Verím, že čoskoro budem opäť v optimálnom tempe.
Je nejaký zápas, o ktorom môžete povedať, že bol najlepší?
Ak hovoríme o reprezentácii, mne sa darilo v poslednom kvalifikačnom zápase proti Česku v Prahe. V ňom som sa cítil dobre. Lenže sme prehrali. A keď mužstvo prehrá, nemôžete byť spokojný.
Kam zaradíte víťazstvo v prestížnej ankete?
Mám z neho veľkú radosť, vnímam to ako významné ocenenie toho, čo robím. Stal som sa aj majstrom v drese Zenitu Petrohrad, ale toto je najvýznamnejšie individuálne ocenenie. Vyhlásili ma za najlepšieho futbalistu Slovenska. A navyše som obranca, čo je vždy zložitejšie.
Pred vami boli víťazi, ktorí strieľali góly, čo je vždy atraktívnejšie…
Útočníci a strelci gólov sú viac na očiach, viac ich sledujú odborníci i verejnosť. Preto aj rýchlejšie upútajú.
Pred dvoma rokmi ste sa tešili aj z Ceny Petra Dubovského. Ako ste to vtedy vnímali?
Ako veľké vyznamenanie. Bolo to podobné ako teraz, keď som vyhral anketu.
Mnohí vás favorizovali na zisk futbalovej koruny. Rátali ste s ňou aspoň v kútiku duše?
Vôbec nie. Prečo by som mal? Podľa mňa v minulom roku v slovenskom futbale nik mimoriadne nevynikal. Bolo viacero vyrovnaných hráčov. Z nich mohol vyhrať ktokoľvek.
Koho by ste vy dali na prvé miesto?
Dobrý rok mal Marek Hamšík i Marek Čech. Z nich by som vyberal.
Spomínate si na to, keď ste prišli do Petrohradu v roku 2004?
Samozrejme. Bol to významný krok v mojom živote, nielen futbalovom. Mal som devätnásť rokov, ocitol som sa sám v obrovskom meste. Všetko bolo pre mňa nové, ťažko som si zvykal na nový život. Učil som sa ruštinu, ja som ju v škole už nestihol.
Sú prvé týždne v Anglicku ťažšie?
V Rusku to bolo asi zložitejšie. Bol som mladší, nemal som nijaké skúsenosti. Teraz mám už predsa len niečo za sebou, vedel som, čo ma asi čaká. Tým nechcem povedať, že sa mi dýcha ľahko – ale lepšie to znášam.
Čo bude v Anglicku najťažšie?
V prvom rade zvládnuť jazyk. Angličtinu dobre neovládam, čo je zatiaľ dosť veľká bariéra. A, samozrejme, opäť si musím zvykať na iný futbal, iný štýl hry, iné tréningy. Napríklad ešte dva dni pred zápasom sme behali bez lopty.
Sú tréningy náročnejšie, ako boli v Rusku?
Určite. Mám pocit, že všetko čo sa týka futbalu, je náročnejšie.
Tréner i spoluhráči sa zavše vyjadria, že potrebujete na aklimatizáciu ešte čas…
Začiatok bol náročný. Zo dňa na deň som sa ocitol v mužstve so svetovými hráčmi a hviezdami. Rýchlo si však zvykám. Každý deň v Liverpoole je lepší a lepší. Potrebujem ešte dotiahnuť niektoré osobné veci, napríklad bývanie.
S kým ste našli v mužstve najrýchlejšie spoločnú reč?
S Voroninom. S tým sa bez problémov dohovorím po rusky. Ale aj s niektorými ďalšími cudzincami, tí sa vedia ľahšie vcítiť do mojej kože, vedia, čo momentálne prežívam.
Čo angličtina? Robíte tiež pokroky?
Učiteľ ma chváli (smiech)… Verím, že aj v nej budem napredovať rýchlejšie.
Môžete porovnať ruský a anglický futbal?
V Anglicku sa hrá vo vyššom tempe, hráči sú lepšie fyzicky stavaní. Viac prevláda silový futbal. V Rusku je futbal veľmi populárny, ale s Anglickom sa to predsa len nedá porovnávať. Anglicko je jednoducho Anglicko. V Liverpoole ľudia futbalom žijú.
Aký je to pocit, keď vybiehate na trávnik a vypredané hľadisko spieva klubovú hymnu?
Úžasný. Štadión je zaplavený klubovými zástavami a šálmi. Keď to prežívam, behajú mi po celom tele zimomriavky.
V uplynulom kole ste už nastúpili aj v ligovom zápase proti Sunderlandu od začiatku a mužstvo prvý raz v tomto kalendárnom roku vyhralo 3:0…
Veľmi sme čakali na toto víťazstvo. Potrebovali sme ho. Vládla už trochu nervozita a napätie, ale snažili sme sa všetko eliminovať. Mňa teší, že som bol vo víťaznom stretnutí celý čas na ihrisku a ešte sme k tomu nedostali ani gól.
Na čo ste sa sústredili?
Snažil som sa hrať na istotu. Nechcel som urobiť chybu.
Pomohol vášmu sebavedomiu takýto štart?
Samozrejme, povzbudil ma. Dúfam, že budem dostávať aj naďalej šancu.
Znamená tento začiatok, že by ste mohli mať v miesto v základnej zostave?
To sa nedá povedať. Kto pozná trénera Rafaela Beniteza, vie, ako často točí zostavu. A robí úplne nečakané kroky. Uvidíme, nechcem predbiehať.
Keď sa mužstvu v posledných týždňoch nedarilo podľa predstáv, hovorilo sa aj o tom, že trénera odvolajú. On si vás však vybral. Čo by to pre vás znamenalo?
Pre mňa by to bola veľmi smutná situácia.
Pred príchodom do Liverpoolu ste neraz zdôrazňovali, že vaším snom je hrávať v Arsenale Londýn…
Bol to vždy môj obľúbený klub.
Už ste sa s tým zdôverili aj v novom tíme?
Nemyslím si, že by to bolo najšťastnejšie…
**====== Škrtelova vizitka ======
**
- Dátum narodenia: 15. decembra 1984
- Miesto: Handlová, vyrastal v neďalekom Ráztočne
- Stav: slobodný, priateľka Barbora
- Post: stredný obranca
- Výška a váha: 191 cm, 85 kg
- Súčasný klub: FC Liverpool (od 11. 1. 2008)
- Predchádzajúce kluby: Prievidza. Trenčín, Zenit Petrohrad
- Počet štartov v reprezentácii: 22
- Počet gólov: 4
- Tímové úspechy: majster Ruska so Zenitom Petrohrad (2007)
- Individuálne úspechy: najlepší futbalista Slovenska v roku 2007, víťaz Ceny Petra Dubovského 2004
